Kým v roku 2008 ich bolo medzi 15- až 24-ročnými vo všetkých krajinách spoločenstva nezamestnaných 15,8 percenta, vlani to bolo až 21,6 percenta. Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré sa nevedia s touto situáciou vyrovnať. Vlani bolo u nás až 33,7 percenta mladých ľudí bez práce. Ich počet sa neznižuje ani tento rok. Podľa štatistiky Eurostatu vo februári u nás nemalo prácu až 34,2 percenta, teda viac ako tretina!

„Je to aj preto, že u nás nedokážeme na trh ponúknuť absolventov, ktorých zamestnávatelia potrebujú. Nevyhnutne potrebujeme zreformovať školstvo,“ povedal Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti. Reforma nebude jednoduchá. Uprednostniť by sme podľa neho mali školy, ktoré majú budúcnosť. „Ak štát dáva do školstva peniaze, má právo regulovať, ktoré majú zostať a ktoré nie. Ak si niekto sám zaplatí súkromnú školu a študuje to, čo nemá perspektívu, tak je to jeho vec. Ak však ide o štátne peniaze, musíme s nimi narábať efektívne,“ myslí si Michal Páleník.

Horšie sú na tom už len Portugalci, Španieli a Gréci. V dvoch posledne menovaných krajinách nemá robotu až polovica mladej populácie. Najlepšie sa ich darí umiestňovať v susednom Rakúsku. Tam je bez práce iba 7,3 percenta mladých ľudí. Pozoruhodné pri tom je, že kým v roku 2008 si nenašlo umiestnenie na tamojšom trhu práce 9 percent, teraz je to takmer o 2 percentá menej. Aké pracovné šance majú naši absolventi? „K 5. aprílu obsadzovali firmy cez náš pracovný portál približne 1 511 ponúk vhodných pre absolventov škôl bez ohľadu na úroveň vzdelania,“ potvrdila Lucia Burianová z Profesie. Najviac ponúk bolo v Bratislavskom kraji a firmy uprednostňovali zamestnanie na plný úväzok.

Čo sa dá robiť s nezamestnanosťou mladých? Ján Richter, minister práce: 
„Je tu iniciatíva rozvinutá z Európskej komisie. Týka sa ôsmich krajín, kde je percentuálny rast nezamestnaných mladých ľudí najvyšší. Je to v procese prípravy a je to veľká výzva vzhľadom na publikované informácie o možnosti poskytnúť 2,3 miliardy eur na riešenie tejto problematiky. Projekt sa rozpracoval za predchádzajúcej vlády a my máme záujem v ňom pokračovať, pretože na základe toho projektu sa dajú uskutočniť mnohé samostatné projekty v jednotlivých rezortoch. Uskutočnilo sa pracovné stretnutie v rámci nášho rezortu, a zároveň som poprosil pána premiéra o uskutočnenie stretnutia štyroch ministrov k tejto problematike.“

Najviac ponúk pre nich je v:

1. Predtým, ako zareagujete na pracovnú ponuku, zvážte, či je pre vás vhodná a či spĺňate všetky podmienky na kandidáta.

2. Venujte pozornosť aj znalosti jazykov, práci s počítačom a iným požiadavkám.

3. Šance, že sa firma absolventovi ozve a pozve ho na pohovor, sú oveľa väčšie, ak bude reagovať na ponuky určené pre absolventov.

4. Ak sa vám nedarí nájsť si prácu na trvalý pracovný pomer, skúste sa zamerať aj na brigády, vďaka ktorým získate praktické skúsenosti. O ne sa môžete následne oprieť pri ďalších pohovoroch.

5. Zvážte prípadné presťahovanie sa za prácou do miest s lepšími možnosťami na uplatnenie, prípadne do zahraničia. Absolventi totiž patria medzi najflexibilnejších ľudí na trhu práce.

Talian je vďačný aj za 600 eur</h2>

„Nikto nám v škole nepovedal, že vo svojom odbore prácu nenájdeme. Ako som sa mal v 13 rokoch správne rozhodnúť?“ pýta sa 22-ročný Talian Matteo, ktorý sa už druhý rok stretáva s nedostatkom práce na severe. Vyštudoval grafickú strednú školu a pokračoval v špecializácii na film na akadémii v Miláne. Chcel pracovať v tlačiarňach alebo grafických štúdiách.

„Škola mi v orientácii na pracovnom trhu nepomohla. Naopak, dosť ma zmiatla. Neuvedomovali sme si, že nie sú miesta. To zistíte, až keď sami hľadáte,“ hovorí Matteo, ktorý odpovedal na pracovné inzeráty na internete a osobne nosil životopisy do firiem. Najúčinnejší spôsob bol nakoniec ten, že si nosil životopis stále so sebou a dával ho tam, kde videl, že niekoho hľadajú. Dostal však vždy len úväzok na tri mesiace s nízkym platom okolo 300 – 400 eur. Až teraz si ako organizátor pre jednu firmu dokáže zarobiť 600 eur mesačne. Keďže by nájom garsónky neutiahol, býva u rodičov. „Spomedzi mojich priateľov som ten šťastnejší, lebo ja mám aspoň prácu,“ vysvetľuje. Teraz premýšľa o práci v informatike, ktorá mu celkom ide.

Keď mala Katalánka Carolin Alguacilová 27 rokov, napísala do redakcie španielskeho denníka El País. Zarábala „len“ tisíc eur a sťažovala si na tiesnivú situáciu celej generácie. Nazvala sa „mileuristkou“. „Mileurista je vysokoškolák medzi 25 – 34 rokmi. Ovláda cudzie jazyky a má postgraduál alebo doktorát. Tri roky pracuje na rôznych miestach a pri troche šťastia má polovicu z tých miest platených. Nezarobí však viac ako tisíc eur, nemá prémie a ešte môže byť rád. Nič však neušetrí, nemá byt, auto ani deti a žije zo dňa na deň,“ napísala vtedy.

Dnes je to, na čo si sťažovala, výhrou. Fenomén „mileuristov“ prenechal miesto ešte smutnejšej verzii – „nimileuristom“, ktorí nezarábajú ani tisícku. Príjem mladých do 34 rokov je priemerne 824 eur. Najlepšie vzdelaná generácia má najhoršie pracovné vyhliadky od roku 1975, keď Španielsko prešlo na demokraciu, píše server Presseurop. „Začíname mať pocit, že budúcnosť neexistuje,“ hovorí Guillermo Jiménez, študent práva a politológie a člen združenia Mládež bez budúcnosti.

Alarmujúce! Tretina mladých ľudí na Slovensku je bez roboty

Výber pre vás