SITA

"Možno povedať, že bankový sektor na Slovensku nebol zasiahnutý finančnou krízou takmer vôbec, avšak nemôže sa ubrániť rastúcim rizikám vyplývajúcim z hospodárskej krízy," konštatuje inštitút.

Skutočnosť, že bankový sektor bol finančnou krízou zasiahnutý len okrajovo, dokazuje podľa analýzy viacero ukazovateľov z minulého roku. Banky na Slovensku boli totiž stále relatívne vysoko ziskové, úvery významne rástli, úrokové sadzby novoposkytnutých úverov boli stabilné rovnako ako aj sadzby na medzibankovom trhu. Za priaznivým stavom sektora pritom podľa inštitútu stál vysoký hospodársky rast, dlhodobo obozretná politika bánk pri poskytovaní úverov, nízka medzinárodná integrácia bankového sektora, čo spolu vyústilo do nízkej expozície voči rizikovým aktívam.

Vplyv hospodárskej krízy je však citeľný aj na raste objemu zlyhaných úverov. Ich podiel na celkových úveroch sa pohyboval v predošlých rokoch relatívne stabilne pod úrovňou 2,5 %. V roku 2009 už však dochádza k ich kontinuálnemu rastu a podiel zlyhaných úverov na celkových úveroch prekročil v septembri 2009 hranicu 4,5 %.

Dôsledkom rastúcej opatrnosti a neistoty budúceho vývoja je podľa analýzy inštitútu aj ochladzovanie úverovej aktivity. Medziročný rast objemu úverov v ekonomike totiž prevyšoval v posledných rokoch takmer nepretržite 20 %, od konca roku 2008 však dochádza na medziročnej báze k výraznému spomaleniu rastu úverov, keď napríklad v septembri tohto roka medziročný rast úverov v ekonomike dosiahol 3,8 %. "Znamená to, že banky poskytujú v jednotlivých mesiacoch nové úvery iba približne v hodnote splátok existujúcich úverov v danom mesiaci," konštatuje sa v analýze.

Medziročný pokles rastu úverov je pritom charakteristický pre podniky ako aj pre obyvateľstvo. Úvery obyvateľstvu si však zachovávajú mierny medzimesačný nárast, na rozdiel od stagnácie alebo poklesu úverov podnikom. Na jednej strane sú podľa inštitútu opatrnejšie aj banky, na druhej strane obmedzujú investičné aktivity aj podniky a kvôli obavám zo straty zamestnania sú v zadlžovaní opatrnejší aj obyvatelia. Svoje pritom mohla podľa inštitútu zohrať aj vyčkávacia taktika pri kúpe nehnuteľností, keďže pri očakávanom ďalšom poklese cien nehnuteľností nákupy odkladajú na neskôr.

Podľa Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR je tak zrejmé, že hospodárska kríza má na rozdiel od finančnej krízy na slovenský bankový sektor vplyv. Vzhľadom na rozsah súčasnej krízy je však situácia v sektore stále relatívne priaznivá a banky riešia rast platobnej neschopnosti klientov štandardným spôsobom bez najmenšieho ohrozenia ich bežného fungovania. "Slovenské banky, na rozdiel od mnohých bánk v krajinách západnej Európy, nepotrebujú žiadne záchranné balíčky od štátu, stále dokážu ako sektor dosahovať zisk a zachovať svoju likviditu a solventnosť bez najmenších obmedzení," konštatuje sa v analýze.

Krízu pociťuje aj slovenský bankový sektor