Okrem toho, že ste divadelná herečka, máte za sebou aj úctyhodný počet postáv v&nbsp;dabingu, no ak sa nemýlim, cudzie vám nie sú ani televízne obrazovky. – Už predtým som toho pomerne dosť natočila, diváci, ktorí na Markíze pozerali seriál Chlapi neplačú, asi vedia, že tam som v&nbsp;tretej sérii mala veľkú postavu. Branko Deák mi robil skoro zaťa, len som bola záporná postava a&nbsp;ľudia si viac pamätajú tie kladné postavy. Objavila som sa aj v&nbsp;jednej časti Druhej šance, kde sme s&nbsp;Maťkom Landlom hrali manželov, alebo aj v&nbsp;Sestričkách. Moja postava v&nbsp;Dunaji doteraz patrí k&nbsp;tým výraznejším, natáčanie trvá dlho, z&nbsp;čoho sa všetci tešíme.

Čím vás zaujala ponuka zahrať si v&nbsp;našom prvom dobovom seriáli? – Postavu v&nbsp;Dunaji som zobrala preto, lebo to bola nádherná ponuka a&nbsp;samu ma prekvapilo, že mi zverili starú Židovku. Aj v&nbsp;divadle hrám postavy rôzneho veku, teraz už konečne začínam hrať aj tieto staršie, a&nbsp;nevedela som si predstaviť, či to zvládnem, čiže bolo tam aj váhanie. No tým, že mi prejavili veľkú dôveru, šla som do toho s&nbsp;obrovskou chuťou a&nbsp;som šťastná, že sme tam úžasná partia, nielen všetci herci, ale celý štáb je proste geniálny.

Takže obavy ste mali z&nbsp;toho, ako stvárnite staršiu postavu? – Mala som obavy z&nbsp;toho, aby na obraze pôsobil dôveryhodne ten vek. Moja postava je vlastne babka a&nbsp;má dospelého vnuka – aby to bolo pre diváka uveriteľné a&nbsp;nemusela som sa do toho štylizovať. Dopadlo to dobre vďaka úžasnej kostýmovej výtvarníčke Dianke Strausz. Robila som s&nbsp;ňou v&nbsp;divadle a&nbsp;bola zvyknutá, že mi dávali sexi šaty – a&nbsp;tu som stará babička. A&nbsp;tak som jej na prvej kostýmovke hovorila, nech sa to teraz nezvýrazňuje a&nbsp;nech nie som pekná.

Diana bola zlatá a&nbsp;povedala, že takto jej to herečky ešte nikdy nehovorili, že chcú byť staršie a&nbsp;nechcú vyzerať krásne. To mi pomohlo, lebo hneď, keď ma učešú, dám si kostým a&nbsp;premenia ma na babku, tak zrazu tá babka akoby do mňa vošla. Hrá sa mi dobre aj vďaka kolegom a&nbsp;tímu režisérov.

V&nbsp;Dunaji hráte židovskú majiteľku penziónu a&nbsp;Dávidovu babku. Ako sa vám hrá postava, ktorá je zasadená do jedného z&nbsp;najťažších období našej histórie? Máte za sebou totiž aj viacero nepríjemných scén, pri ktorých vás fyzicky napadli. – Všetci tí ľudia okolo sú obrovskí profesionáli, a&nbsp;tak to zvládam napriek tomu, že je to psychicky vyčerpávajúce. Lebo keď sa vžívam do tej postavy, veľakrát hovorím aj kolegom, že som rada, že nežijem v&nbsp;tom období a&nbsp;nemusím si prechádzať tým, čím si prechádza moja postava.

Ale na druhej strane, ako pre herečku je to pre mňa výzva a&nbsp;milujem to. Čím ťažšie sú scény, o&nbsp;to radšej to hrám, lebo si myslím, že mám veľmi bohatý vnútorný život a&nbsp;mám z&nbsp;čoho čerpať a&nbsp;som rada, že to môžem dať von. No naozaj som šťastná, že toto obdobie som neprežila.

Vnímate aj nejaké pozitívne ohlasy z&nbsp;vášho okolia na túto postavu? – Tých ohlasov je na strednom Slovensku veľmi veľa, seriál má obrovskú pozerateľnosť. Zo začiatku ma zastavovali najmä dôchodcovia, ale sú to aj mladí ľudia. Keď sme v&nbsp;lete nerobili a&nbsp;stretli ma psičkári blízko nás, chceli vedieť, či sa točí, či to bude mať pokračovanie, a&nbsp;vraveli, že celé obsadenie sa im mimoriadne páči. Niektorí, ktorí ma poznajú z&nbsp;divadla, kde som hrala pekné ženy, sa nevedeli zmieriť s&nbsp;tým, že zo mňa urobili babku.

Vraveli, že ju hrám výborne, ale museli si na to zvykať. Ohlasy sú nádherné, ľudia milujú ten dobový príbeh. Vraveli, že aj keď pozerali iné seriály, tak ich prestali pozerať, ale na tento sa namotali. Dokonca zopár z&nbsp;nich hovorilo, že nepozerajú televízor, no mali ohlasy od známych, a&nbsp;tak si zaplatili VOYO, len aby pozerali Dunaj.

Stíhate toto pracovné tempo aj popri vašich dabingových a&nbsp;divadelných povinnostiach? Nemáte toho totiž málo... – Niekedy to je také, že už to je na hrane, najmä teraz, keď som bola v&nbsp;divadle a&nbsp;robili sme veľmi ťažkú inscenáciu s&nbsp;izraelskou režisérkou. Pred dvoma týždňami sme mali premiéru a&nbsp;bolo ťažké nájsť aj termíny na natáčanie, ale zase je úžasné to, že aj keď som neviem aká vyčerpaná a&nbsp;prídem do Bratislavy medzi tých ľudí, som ako znovuzrodená. Lebo ten štáb je... to je proste rozprávka. Kompletne všetci ľudia, a&nbsp;to vám potvrdia, myslím si, všetci herci. Vtedy aj zabúdam na únavu, vyslovene sa medzi nich teším.

To znamená, že ste si sadli aj s&nbsp;najmladšími hereckými kolegami? – Áno, aj baby, ktoré mi hrajú v&nbsp;našom penzióne, sú úžasné zlatíčka, rovnako ako Kubko Jablonský, ktorý mi hrá vnuka. Od prvého spoločného natáčania sme si vynikajúco sadli – aj ľudsky, aj umelecky. Takého vnuka by som prijala aj v&nbsp;skutočnom živote.

Ako si spomínate na vaše herecké začiatky? Dá sa to porovnať so súčasnosťou alebo to bolo ťažšie? – Bolo to dosť iné, vtedy sme v&nbsp;divadle veľa „zájazdovali“, mesačne som mávala 20 – 25 predstavení, čo je teda riadne veľa, teraz už toľko nehrávame. Takže popritom bolo oveľa ťažšie niečo točiť v&nbsp;televízii alebo robiť rozhlas, lebo to robím stále, v&nbsp;podstate od mladého veku.

Teraz sú také časy, neviem... konečne sa rozbehlo natáčanie, lebo mali sme tu dosť hluché obdobie trvajúce 10 – 15 rokov, keď boli hlavne dabingy a&nbsp;rozhlas. Ale ako som sa rozprávala s&nbsp;ľuďmi, ktorí odišli z&nbsp;divadla, aby mohli točiť, tak mi hovorili, že asi ťažko by sa už vrátili späť do divadla. Je to zrejme aj pre nich veľmi náročné skĺbiť. Ale mňa to všetko navzájom obohacuje.

Vy ste nedávno oslávili okrúhlu 60-ku. Smiem sa opýtať, ako ste tento deň prežili? – Presne na deň mojich 60. narodenín som mala veľkú premiéru. Bolo to krásne, lebo málokedy sa hercovi stane, že v&nbsp;deň jeho narodenín je nejaká premiéra. Stalo sa mi prvýkrát, že som mala to šťastie. Na javisku pred všetkými divákmi mi blahoželal aj pán riaditeľ nášho divadla Peťko Kováč. A&nbsp;ako povedal geniálny scénograf Jožko Ciller, čo viac si herec môže priať, hostinu priamo po premiére s&nbsp;obrovskými kyticami pred vypredanou sálou.

Oslavovali ste aj s&nbsp;rodinou? – Mám jedného dospelého syna, ktorý žije v&nbsp;Prahe, vtedy pricestoval a&nbsp;prvýkrát sa mu podarilo prísť na premiéru, lebo býva pracovne vyťažený a&nbsp;väčšinou vidí iba reprízu. Zhoda tých náhod bola nádherná. Jediné, čo mi chýbalo, boli ľudia zo štábu. Aj som rozmýšľala, ako to s&nbsp;nimi osláviť, len je to dosť problematické, keďže nežijem v&nbsp;Bratislave.

<a rel="noopener" href="https://www1.pluska.sk/gal/soubiznis/domaci-soubiznis/herecka-jana-pilzova-narocnom-natacani-dunaja-hrat-staru-zidovku-je-psychicky-velmi-tazke/3" target="_blank">AKO VYZERALA HEREČKA V MLADOSTI, SI POZRITE V GALÉRII:</a>

Herečka Jana Pilzová o náročnom natáčaní Dunaja: Hrať starú Židovku je psychicky veľmi ťažké