Venuje sa témam zo sveta slovenského šouzbiznisu a je absolventkou Fakulty masmediálnej komunikácie v Trnave. Vrátane práce je závislá na kofeíne a fenke Lilly, ktorá robí jej život krajším už 16 rokov.

Juliána Nemčíková

V&nbsp;Dunaji, v&nbsp;ktorom práve dochádza k&nbsp;najhoršiemu, hráte Židovku Annu. Židovských obyvateľov násilne transportujú do koncentračných táborov. Aké bolo nakrúcanie týchto náročných scén? – Veľmi náročné. Napriek tomu, že to bolo len filmovanie, zažívali sme nepríjemné až úzkostné pocity. Neviem si predstaviť, ako bezútešne sa museli ľudia, ktorí toto všetko zažili, cítiť. Hrôza.

Doľahla na vás niekedy ťarcha vašej postavy? Bola pre vás nie­ktorá zo scén ozaj náročná? – Niekoľkokrát. Anna zažíva veľmi krušné chvíle, ktoré si, bohužiaľ, nemôžem predstaviť, ale úprimne, nechcela by som byť v&nbsp;jej koži. Už len ten pocit, že vás niekto znevažuje len pre vaše vierovyznanie a&nbsp;pôvod, že z&nbsp;vás robia občana druhej kategórie a&nbsp;vy s&nbsp;tým nemôžete nič urobiť, je príšerný. Len na príklad, keď nás nahnali do jednej miestnosti, kde stáli gardisti aj so psami a&nbsp;úradníci rozhodovali s&nbsp;dešpektom, či vás pošlú do transportu alebo nie, tak to sa hralo veľmi ťažko.

Z&nbsp;histórie sme, žiaľ, informovaní o&nbsp;všetkých hrôzach, ktoré sa diali. Keď sa teraz do nej so štábom vraciate, čo všetko sa vám ženie hlavou? – Napríklad to, že ľudia v&nbsp;danom momente nevedeli, že transport pre nich znamená istú smrť. Dokonca dúfali, že ich prevezú na lepšie miesto, kde budú môcť pracovať, aby sa uživili. Dnes sa na to dívame a&nbsp;hovoríme si, prečo neutiekli, ale vlastne nevedeli, do čoho idú. A&nbsp;čo sa mi ženie hlavou? Ako sme toto všetko dopustili. A&nbsp;ešte jedna vec. Propaganda je veľmi silný nástroj moci. V&nbsp;danom období totiž mnohí ľudia uverili propagande, že Židia sú škodná.

Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí aj v&nbsp;dnešných časoch popierajú holokaust alebo pokračujú vo vlne nenávisti proti menšinám? – Neuveriteľne ma udivuje, že sa znova dvíha vlna akejsi nenávistnej propagandy, že existuje spoločný vinník, ktorý nás manipuluje. Lebo to sú vždy slová propagandy: Nájde si vinníka a&nbsp;vytvorí z&nbsp;neho nepriateľa. Stokrát opakovaná lož sa pomaly stane pravdou. Učili sme sa, že história je matkou múdrosti, tak sa treba pozrieť do histórie a&nbsp;poučiť sa.

V&nbsp;seriáli je vašou láskou Martin Mňahončák, ale aj malý Ondrík. Ako sa vám pracuje s&nbsp;Ondríkom, nemáva trému? – Ondrík, teda vlastne Vinc­ko? No ten vôbec, ani netuší, čo je tréma (úsmev). Je mimoriadne sebavedomé dieťa, a&nbsp;to v&nbsp;tom najpozitívnejšom zmysle.

Postavu malého Ondríka všetci zbožňujú, je to skutočne talentovaný chlapček. Aké je to však nakrúcať s&nbsp;dieťaťom, bol vždy „disciplinovaný"? – Rád sa pýta, diskutuje a&nbsp;točenie zvláda naozaj veľmi dobre. Vlastne sa čudujem, že nám to niekedy „nezbojkotuje”, lebo pre deti je toľko sústredenia naozaj veľmi náročné. Niekedy nám síce odbehne, alebo sa mu nechce toľko opakovať klapku, ale na takého malého chlapca to zvláda bravúrne.

Čo na Anne najviac obdivujete? Myslíte si, že aj vy by ste sa zachovali rovnako v&nbsp;jej koži? – Anna nemala veľmi na výber, a&nbsp;to je to hrozné. V&nbsp;jej koži boli ďalšie milióny ľudí. No mimoriadne sympatické je na nej určite to, že je silná žena s&nbsp;rozvahou.

Dunaj patrí aktuálne k&nbsp;najúspešnejším projektom. Dali vám to niekedy fanúšikovia pocítiť, potešili vás nejakým spôsobom? – Nečakala som takú vlnu záujmu. Nielen moja rodina, ale aj niektorí priatelia, o&nbsp;ktorých som si myslela, že televíziu nepozerajú, sa ma snažia presvedčiť, aby som im povedala, ako sa jednotlivé linky skončia. Na konci sezóny ma doslova bombardujú, nech prezradím, ako to dopadne, či Peter Kučera žije, či je dieťa jeho alebo čo sa stane s&nbsp;Annou a&nbsp;Viliamom (úsmev).

Vidieť vás môžeme aj v&nbsp;zábavnej šou Možné je všetko, pokračujete v&nbsp;populárnom podcaste s&nbsp;Evelyn a&nbsp;máte za sebou aj premiéru filmu Jedeme na teambuilding, na ktorého produkcii ste sa s&nbsp;manželom aj podieľali. Ako sa vám popri práci darí skĺbiť čas s&nbsp;rodinou? – Za tie roky mám vybudovanú fantastickú logistiku. Nemyslím si, že rodina nejako mimoriadne pociťuje moju prácu. Pracujem takmer výhradne v&nbsp;čase, keď sú deti v&nbsp;škole a&nbsp;večerných predstavení mám veľmi málo.

Vždy sa snažím o&nbsp;to, aby som bola s&nbsp;nimi čo najviac. Navyše, chalani sú už väčší, dokážu sa sami o&nbsp;seba postarať, takže niekedy je moja občasná neprítomnosť vítaná (úsmev).

Sleduje vaša rodinka Dunaj? – Nie. Nerada sa na seba pozerám a&nbsp;naši majú iné záujmy (úsmev).

Keď sme pri vašich deťoch, sledujú vás v&nbsp;televízii? Ako berú to, že ste známa? – Vôbec ich to „netankuje”, dokonca ľahko obťažuje. Pre nich som „mama”. Obyčajná mama s&nbsp;ľahkými rodičovskými nedostatkami (úsmev).

Poriadne vyhrotená je aj situácia v&nbsp;našej kultúre. Rušia sa predstavenia, vymieňajú sa zamestnanci. Aký máte na toto všetko názor? – Môj názor je jednoznačný. V&nbsp;čele ministerstva kultúry pracujú nekompetentní ľudia, ktorí majú celú svoju agendu postavenú na deštrukcii a&nbsp;netolerancii a&nbsp;nie na posilňovaní kultúry ako rezortu. Celé je to postavené na tom, „veď my vám teraz ukážeme”. No zatiaľ neukázali nič, čo by stálo za zmienku.

<a rel="noopener" href="https://www1.pluska.sk/gal/soubiznis/domaci-soubiznis/foto-petra-polnisova-preziva-dunaji-hrozy-holokaustu-placi-mam-tej-krutosti-uzkosti" target="_blank">AKO TO VYZERALO PRI NAKRÚCANÍ ŽIDOVSKÝCH TRANSPORTOV, SI POZRITE V GALÉRII:</a>

FOTO Petra Polnišová prežíva v Dunaji hrôzy holokaustu: Na pľaci mám z tej krutosti ÚZKOSTI

Autor článku

Juliána Nemčíková