Keď vás fanúšikovia zbadali v&nbsp;Dunaji, mimoriadne sa potešili, keďže od seriálov ste mali dlhšiu pauzu. Ako ste sa do tohto projektu dostali? – Dostala som ponuku a&nbsp;najprv som povedala nie, nie, nie. V&nbsp;slabej chvíli som neskôr povedala áno, potom som už osobne povedala nie. Vysvetlila som totiž, že to bude drahé. Dovolila som si dať požiadavku, že nemôžem chodiť autobusom až z&nbsp;Nitry, lebo som stará baba. Napokon som súhlasila – aj ja aj oni, a&nbsp;tak ma vozili. Zo začiatku som sa strašne trápila, lebo som na obrazovke a&nbsp;pred kamerou dlho nebola a&nbsp;mala som hroznú trému. Ale už potom, keď sa to prevalilo, bol koniec.

Ako sa vám hralo s&nbsp;mladými hercami? – Dobre, len priznám sa, že mne tá rýchla robota už nie je veľmi po chuti. A&nbsp;tam sa to inak robiť nedá, pretože to je denný seriál a&nbsp;požiadavky produkcie sú také, že sa to musí robiť rýchlo a&nbsp;ja už som na to stará. Aj preto som sa bála, že to nebudem stíhať, lebo som šialená trémistka. Ale nakoniec to dopadlo, myslím, dobre.

Aké máte ohlasy z&nbsp;vášho okolia? – V&nbsp;divadle som pohrala veľa krásnych postáv a&nbsp;myslím, že nie najhoršie, ale po takom ohlase, aký som mala po Dunaji, som si uvedomila, že masovokomunikačné prostriedky majú šialenú moc. Aj v&nbsp;divadle boli takí diváci, ktorí ma oslovili, že sa im to páčilo, ale to, čo zanechal tento seriál, tie pozitívne reakcie a&nbsp;úsmevy na ulici, to som nezažila... Dokonca aj na voľbách sa každý usmieval od ucha k&nbsp;uchu, no bola som veľmi prekvapená. Ďakujem pekne produkcii za to, že to so mnou vydržali.

Vaša mamička Žofia Martišová, najstaršia Handlovčanka, ovplyvnila mnohé generácie najmä vďaka svojej kultúrnej a&nbsp;knižničnej činnosti. Dožila sa úctyhodného veku a&nbsp;kvalitné gény ste zdedili aj vy. Máte nejaký „recept na dlhovekosť”? – Bohužiaľ, nemám. Moja drahá mamička mala 104 a&nbsp;pol roka, keď zomrela. Ale ja nemám žiadny recept, a&nbsp;to si vyčítam každý večer, že sa iba veľmi málo venujem sebe, málo sa totiž pohybujem. Tým, že sa mi hrozne krúti hlava, tak sa bojím chodiť. Musím chodiť o&nbsp;paličke, aby ma nezbierali po ulici. Vôbec sa nevenujem sebe, ani trošku.

Ako si spomínate na vaše herecké začiatky? Bolo to ťažšie v&nbsp;porovnaní s&nbsp;tým, ako to funguje dnes? – Začínala som v&nbsp;zájazdovom divadle, tam som si brúsila ostrohy a&nbsp;trvalo to skoro 8 rokov. Divadlo sa potom rušilo a&nbsp;prešli sme do Trnavy. Ja som bola medzi tými šťastnými, ktorí v&nbsp;60. roku otvárali Trnavské divadlo. Situácia však bola taká, že po 5 rokoch divadlo zrušili a&nbsp;nastala fúzia s&nbsp;Nitrianskym divadlom. Veľa hercov z&nbsp;Nitry odišlo do Bratislavy a&nbsp;my z&nbsp;Trnavy sme prešli do Nitry.

A&nbsp;tak som od roku 1966 v&nbsp;Nitre, je tu dobre, zvykla som si tu. Bolo tu vynikajúce divadlo a&nbsp;súbor. Mali sme dobré výsledky, no, bohužiaľ, každá rozprávka má svoj koniec. Už som stará, v&nbsp;divadle ma netreba, no ani by som nešla, nechcem byť zlá voči nikomu. Posledné predstavenie som mala ešte vlani v&nbsp;máji.

Takže ste si už dopriali zaslúžený oddych? – Áno, oddychujem, mám jednu veľmi dobrú dušu, kamarátku, s&nbsp;ktorou si veľmi rozumieme a&nbsp;vieme si kadečo povedať. Čo treba, aj čo netreba, aby sme prežili tento vek, lebo to nie je bohviečo.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://www1.pluska.sk/gal/soubiznis/domaci-soubiznis/foto-88-rocna-herecka-zofia-martisova-pre-serial-dunaj-som-pristara-poziadavky-nezvladam/3">ZÁBERY S JEJ 104-ROČNOU MAMIČKOU SI POZRITE V GALÉRII &gt;&gt;&gt;</a>

FOTO 88-ročná herečka Žofia Martišová: Pre seriál Dunaj som už pristará! Požiadavky nezvládam