Súboj o dobytok: Utratiť alebo liečiť? Ani veterinári sa nezhodli

Krívačka a slintačka vyhnala farmárov do ulíc: Čo navrhujú veterinári?

Krívačka a slintačka vyvolala protesty: Môže však prísť aj niečo horšie!

Redakcia Plus JEDEN DEŇ

Krívačka a&nbsp;slintačka postihla Slovensko už pred 50 rokmi, vtedy sa s&nbsp;ňou však vyrovnávali inak. Potvrdil to aj Matej, farmár z&nbsp;Liptova. Má síce iba 30 rokov, ale o&nbsp;slintačke a&nbsp;krívačke v&nbsp;70. rokoch minulého storočia mu rozprával starý otec.

Sami farmári vtedy robili opatrenia. „Choré zvieratá vyselektovali – do extra maštale alebo šli úplne preč z&nbsp;dvora. Ale nezabíjalo sa nič,“ hovorí Matej. „Nakazené zvieratá izolovali, boli umiestnené mimo obce. Chodil k&nbsp;nim iba jeden človek. Preobliekal sa, prezúval sa, ale iba on k&nbsp;nim mal prístup,“ vysvetlil.

Nakazené zvieratá liečili, nechceli prísť ani o&nbsp;jeden kus. Snažili sa zachrániť chovy. „Zvieratá sa liečili, ale starý otec si už nepamätá čím. Vychudli, slintali, na jazykoch mali pľuzgiere, zle sa im žralo. Ale prežili, do roka zase pribrali. Úhyn bol minimálny,“ povedal nám Matej.

Podobne hovoril pre denník SME aj 96-ročný veterinár Ján Pleva. „Zvieratá sme pozorovali, či teplota klesne alebo bude stúpať, či sa im nerobia afty a&nbsp;liečili sme ich. Vtedy sme zvieratá rozlišovali. Choré mali veľmi vysokú teplotu a&nbsp;pľuzgiere. Podozrivé z&nbsp;nákazy mali len zvýšenú teplotu a&nbsp;niektoré príznaky, z&nbsp;ktorých ešte nebolo isté, že majú slintačku. Ostatné kravy v&nbsp;maštali boli podozrivé z&nbsp;nakazenia, nemali žiadny príznak. Choré zvieratá sme liečili,” vysvetľoval.

Po týchto spomienkach dnešní farmári s&nbsp;tisíckami kusov dobytka pochopiteľne protestujú proti utracovaniu zvierat, ktoré ani nie sú z&nbsp;nakazených chovov. Podľa viacerých je to diktát bez rozvahy. „Tak by sa to malo robiť ako kedysi. Staráte sa o&nbsp;chov 30 rokov a&nbsp;idete si ho dať vybiť za týždeň? Dvetisíc kusov dobytka? Podľa mňa to je sprostosť,“ rozhorčil sa spolumajiteľ liptovskej farmy Matej.

Farmári argumentujú aj tým, že obnovenie chovu niektorých druhov zvierat trvá aj dva roky, šľachtenie päť až sedem rokov, pri niektorých plemenách aj do desať rokov. „Podľa mňa to, čo sa deje, je zbytočné. Hovorí sa o&nbsp;kompenzáciách – ale budú naozaj pre všetkých? Aj pre nás, malých farmárov?“ pýta sa Matej.

V&nbsp;Malej Lúči, kde sa nákaza objavila na jednej farme, vyšli protestujúci farmári už dvakrát do ulíc. V piatok sa objavili s transparentami aj v Bratislave. Žiadajú zastaviť vybíjanie chovov a&nbsp;zdravých zvierat.

Čo tvrdia veterinári? Čítajte na ďalšej strane &gt;&gt;&gt;

Lenže ani odborníci nie sú úplne jednotní. Niektorí veterinári sa prihovárajú za riešenie karanténou a&nbsp;izoláciou nakazených chovov, iní zastávajú utrácanie všetkých zvierat v&nbsp;okruhu troch kilometrov.

Tí druhí argumentujú tým, že keďže ide o&nbsp;vysoko nákazlivé ochorenie, chovy sa musia zlikvidovať celé, aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu choroby.

Profesor Jozef Bíreš z&nbsp;Univerzity veterinárneho lekárstva a&nbsp;farmácie v&nbsp;Košiciach tvrdí, že slintačka a&nbsp;krívačka je zákerné ochorenie. V&nbsp;stáde stačí jedno pozitívne zviera, ostatné sú klinicky zdravé, ale v&nbsp;priebehu pár dní sa nakazia aj tie. A&nbsp;hoci úmrtnosť u&nbsp;dospelých zvierat je päť až desať percent, u&nbsp;mladších teliat, jahniat a&nbsp;prasiat je 90 – až 95-percentná. „To je dôvod, prečo sa musia všetky zvieratá usmrtiť,“ vysvetlil Bíreš pre TV Markíza.

Názory na postup sa rozchádzajú aj medzi politikmi. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer-SD) sa prikláňa k&nbsp;odporúčaniam odborníkov a&nbsp;k&nbsp;dôslednej likvidácii zvierat. „Nepodceňujme to. Ja nedávam rozhodnutia. Rozhodnutia dávajú odborníci. My sme na to, aby sme to manažovali,“ reagoval minister.

Naopak, predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja Branislav Becík (Hlas-SD) žiada, aby sa s&nbsp;likvidáciou zdravých zvierat v&nbsp;ochranných pásmach prestalo. „Nikde nie je nariadené, aby sme v&nbsp;rámci likvidácie postihnutých zón likvidovali zdravé chovy,“ zdôraznil. Podobný názor má aj poslanec Marián Čaučík (KDH). Upozornil, že usmrcovanie hospodárskych zvierat v&nbsp;trojkilometrovej vzdialenosti od ohniska nákazy nie je bežné.

Ministerstvo pôdohospodárstva vyhlásilo, že zamestnanci agrorezortu navštívia obce a pomôžu farmárom s podávaním žiadostí o kompenzácie. Niekde už začali s vypisovaním žiadostí. Štát plánuje vyplácať odškodnenia nielen veľkým chovateľom, ale aj drobným farmárom.

Farmári žiadajú kompenzácie 

Zatiaľ sa však s utracovaním zvierat pokračuje. Minister Takáč naďalej argumentuje závažnosťou situácie. „Táto nákaza je naozaj veľmi nebezpečná tým, ako ľahko sa šíri – priamym kontaktom zvierat, nepriamo ľuďmi, dodávkami krmív, iných služieb aj vtákmi. Pre nás je najnebezpečnejšie to, že sa šíri aj vzduchom,“ upozornil.

Šéf rezortu vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) ubezpečil, že prijaté opatrenia sú dostatočné a&nbsp;situácia je pod kontrolou. Dodal však, že o&nbsp;prehodnotení spôsobu prevencie možno diskutovať, ale až po uplynutí inkubačnej lehoty, ktorá je 10- až 14-dňová.

Ústredný krízový štáb varuje, že všetky nariadené opatrenia je nutné dodržiavať. Ide napríklad o&nbsp;zákaz premiestňovania dobytka, usporadúvania trhov so zvieratami, ale aj o&nbsp;sprísnené hygienické pravidlá na farmách.

Krívačka a slintačka môže spôsobiť problémy na veľa rokov: Čítajte na ďalšej strane &gt;&gt;&gt;

Obnova chovov po nákaze bude problém, varuje veterinár Milan Švihran.

Aj on hovorí, že pri epidémii slintačky a&nbsp;krívačky v&nbsp;roku 1973 farmy hermeticky uzavreli, ľudia ostali na farmách so zvieratami aj niekoľko týždňov. „Ani von, ani dnu. Zásoby sa podávali cez brány. Ľudia boli uzavretí na farmách aj niekoľko týždňov, nakazené zvieratá sa likvidovali priamo na mieste, vykopali sa jamy a&nbsp;kadáver sa v&nbsp;nich spálil,” spomínal na boj s&nbsp;vírusom slintačky a&nbsp;krívačky v&nbsp;sedemdesiatych rokoch minulého storočia veterinár Milan Švihran v&nbsp;relácii Teraz Takto s&nbsp;Ankou Žitnou.

Vysvetľuje, že vírus je veľmi nákazlivý, prenáša sa na topánkach, šatách, kolesami áut, ale preniesť ho môžu aj vtáky či divá zver. Preventívna likvidácia všetkých chovov v&nbsp;trojkilometrovom okruhu od farmy, kde nákaza prepukla, je aj podľa neho mimoriadne kruté opatrenie, ale... „Je tu snaha zabrániť šíreniu ochorenia po celej krajine. Utrácanie zvierat v&nbsp;ohniskách choroby je kompromis, ktorý má predchádzať vysokým škodám,” hovorí Milan Švihran.

Straty, ku ktorým teraz dochádza, môžu spôsobiť slovenským poľnohospodárom vážne ekonomické problémy. Oveľa horšie je, že mnohí uvažujú aj nad tým, že chovy neobnovia.Takže hrozí, že chov dobytka sa opäť zníži a budeme odkázaní na dovoz.

Súboj o dobytok: Utratiť alebo liečiť? Ani veterinári sa nezhodli

Súvisiace články

Prišlo to v najhoršom čase, hovorí o slintačke a krívačke bývalý šéf veterinárnej správy Bíreš

MIMORIADNA situácia pre slintačku a krívačku: Škody môžu ísť do stoviek miliónov eur

Južným Slovenskom sa šíri strach zo slintačky a krívačky. Museli zabiť prasiatka, kozy aj ovce

Na Slovensku potvrdili nebezpečnú slintačku a krívačku: Zvieratá budú utratené, ZOO zatvárajú