Objavilo sa preto veľa dohadov o tom, že musí ísť o problém školy. Že kladie na deti prílišný tlak a tie ho nezvládnu. Oslovili sme preto otca, ktorému na Teplickú chodili rovno dve deti a spýtali sa na to, ako to tam funguje. „Školu poznám od jej začiatkov,” hovorí spisovateľ a bývalý novinár Márius Kopcsay. „Keď som sa prvýkrát s touto školou stretol ako novinár, to bolo koncom 90-rokov, bola to pomerne malá škola. Zaujalo ma to, ako riaditeľka vysvetľovala, že tak&nbsp;ako existujú školy pre športovo alebo jazykovo nadané deti, tak aj deti s inými schopnosťami by mali mať školu, ktorá im s nimi pomáha,” vraví. &nbsp;

„Páčil sa mi aj kamarátsky prístup k žiakom. Keď tam prvý syn začal chodiť, tak mali dve učiteľky v triede na pomerne malý počet detí. Vládlo tam priateľské ovzdušie. V priebehu rokov sa škola zväčšila a už bola trochu formálnejšia,” vysvetľuje Kopcsay&nbsp;s tým, že hoci mnohí si o škole myslia, že je elitárska, opak je vraj pravdou. „Tie deti nevnímajú samých seba, ako lepších. Paradoxne, kým tá škola je známa tým, že rozvíja najmä prírodovedne a technicky nadané talenty, oba moji synovia boli orientovaní umelecky. Nebola tam žiadna šikana alebo povýšenectvo,” dodáva. Hovorí, že na školu, ktorá je štátna, sa deti nedostávali, lebo si to ich rodičia zaplatili, ale po tom, čo spravili napríklad aj IQ testy.&nbsp;&nbsp;A tak školu navštevovali aj deti zo sociálne slabších rodín a dostali šancu svoj talent rozvíjať.

„Táto škola dala deťom priestor bez toho, aby na nich vyvíjala nejaký enormný tlak,” hovorí a dodáva, že jeho synovia nedostávali viac úloh ako iní žiaci. „Sem tam sa museli učiť, ako všetky deti.” Dopĺňa, že samozrejme,&nbsp;aj&nbsp;tam sa vyskytli&nbsp;problémy, ale boli také isté, ako inde. „Napríklad, ako štátna škola niekedy stratili dobrých učiteľov, lebo ich nemali ako zaplatiť. Ale to je problém celého školstva, ktoré by si zaslúžilo oveľa lepšie podmienky,” vysvetľuje Kopcsay. &nbsp;

Jeho deti tam mali&nbsp;kamarátov a obvykle sa do školy tešili. „Chodia tam úplne normálne deti, ktoré sa od detstva zaujímajú o veci. Veľa chápu a vnímajú z okolitého sveta a dokážu o tom diskutovať,” opisuje Kopcsay. Preto považuje za nešťastné a nevysvetliteľné, že v&nbsp;prípade študenta, ktorý je podozrivý, že spáchal teroristický útok, došlo až k takej radikalizácii.&nbsp;Podľa neho to, že dva prípady spája škola, vecou náhody. &nbsp;&nbsp;

<a target="_blank" rel="noopener" href=" https://www1.pluska.sk/gal/regiony/otec-chlapcov-ktori-chodili-skolu-pre-nadane-deti-ziaden-prilisny-tlak-vykon-tam-nebol">AKO VYZERALA ŠKOLA pre mimoriadne NADANÉ DETI po POŽIARI? Pozrite si GALÉRIU</a>

Rodičia študentov školy spísali otvorený podporný list pre školu, kde tiež vyvracajú tvrdenia o prílišnom tlaku na deti. „Absolútne nesúhlasíme s&nbsp;názorom, že&nbsp;deti&nbsp;nemôžu zlyhať, byť slabšie, a&nbsp;to len z&nbsp;dôvodu, že sú nadané. Naopak,&nbsp;deti sú vedené k&nbsp;tomu, že môžu robiť chyby,&nbsp;majú na ne právo, pretože práve chyby im pomáhajú učiť sa,&nbsp;a&nbsp;nemusia sa za ne hanbiť.&nbsp;Škola nevedie deti k predstave o samých sebe, že sú najlepšie. Škola deti stimuluje a podporuje v rozvoji ich nadania a talentu," píšu v liste. Dodávajú tiež, že deti „sú vedené k tolerancii a všeobecnému vzájomnému rešpektu. Zároveň majú ustavičnú možnosť pomoci a podpory niekoľkých školských psychológov."