"Odkedy som sa naučil písať a čítať, odvtedy píšem a čítam. Kedysi som písal o všetkom, čo bolo zaujímavé, dnes píšem hlavne o ľuďoch a ich životných príbehoch. Najkrajšie, najzaujímavejšie, ale i veľmi smutné príbehy vie naozaj napísať len život."

Miroslav Lisál

Na bratislavskom letisku je špeciálne zelené miesto, do ktorého sa bežný človek nedostane. Je určené pre zamestnancov – sokoliarov, ktorí sa so svojimi cvičenými zvieratami starajú o vyčistenie vzdušného priestoru od vtáctva, ale i zajacov, sysľov a ďalších zvierat, ktoré by mohli ohroziť posádky lietadiel a ich pasažierov. Nazýva sa biologická ochrana letiska a funguje od 1. apríla 1985.

V biologickej ochrane letiska (BOL) pracujú štyria sokoliari, ktorí neustále monitorujú pohyb vtáctva a inej zveri v okolí letiska, aby minimalizovali strety s lietadlami. Každé jedno pozorovanie si zapisujú a presne vedia, aké druhy vtákov sa na letisku vyskytli, na akom mieste i to, ako ich plašili.

Využívajú na to 12 dravých vtákov a 3 psy. Každý sokoliar má svojich pridelených dravcov, pomáhajú im sokoly sťahovavé, jastraby Harrisove, orol skalný i výr skalný. Sokol sťahovavý je najrýchlejším stavovcom na svete a dokáže letieť rýchlosťou až 360 km/h. Je ideálnym na plašenie vtákov. Samce sa používajú na odháňanie menších druhov vtákov ako sú škorce, holuby, drozdy a samice, ktoré sú väčšie, plašia husi, kačice, labute, volavky alebo bažanty.

Výra skalného využívajú hlavne vtedy, keď je na ploche veľa dravých vtákov, ktoré je potrebné rýchlo vyplašiť. Na letisku sa však vyskytuje aj veľa hlodavcov, najmä sysľov, dokonca aj líšky a srnky. Okrem dravcov sa využívajú aj psy – hlavne stavače, ktoré hľadajú zver v okolí dráhy. Keď nájdu, tak ju nevyplašia, ale tzv. vystavia. „Potom túto zver môžeme plašiť, keď je bezpečná prevádzka,“ hovorí.

Stret lietadla so zverou môže byť veľmi nebezpečný. „U nás na letisku sa našťastie nestalo, že by bola ohrozená posádka,“ potvrdil Peter Lupták. Stalo sa však, že lietadla už poškodené boli. Za minulý rok sa na bratislavskom letisku uskutočnilo 28-tisíc odletov a pristátí lietadiel, ale našťastie iba 10 stretov so zvieratami – napríklad aj stret so zajacom na dráhe. K najvyššiemu počtu kolízií s vtáctvom dochádza v letných mesiacoch – najmä v auguste či septembri.

S predlžujúcou sa svetelnou časťou dňa sa predlžuje doba, počas ktorej sú vtáky aktívne, a teda môže dôjsť k stretu s lietadlom. Vtáctvo v okolí letiska plašia zamestnanci BOL-ky aj puškami, no niekedy musia vtáky aj zastreliť, napríklad čajky alebo holuby. A vtedy je opäť nápomocný aj pes, ktorý ich nájde a prinesie, aby na letisko neprilákali ďalšie dravce.

Zamestnanci BOL-ky využívajú aj bioakustiku, kedy majú nahraté zvuky dravcov, ktoré púšťajú z reproduktorov na aute. „Musíme ich však spájať s reálnou hrozbou, kedy pustíme dravca alebo použijeme pušku,“ vysvetlil Peter Lupták.

V okolí bratislavského letiska takisto odchytávajú zvieratá do pascí, najmä sysľa pasienkového, keďže sa tu nachádza najväčšie sysľovisko na Slovensku s vyše 10-tisíc jedincami. Tieto hlodavce však nie sú priamym nebezpečenstvom, lákajú však sem ďalšie dravce, ktoré sa sem zlietajú a ohrozujú leteckú prevádzku.

Najmladším členom ochrany letiska je orol skalný, ktorý nemá ešte ani jeden rok. Volá sa Koko a už chytil 5 sŕn. Na letisku využívajú aj jastraby Harrisove, ktoré sú veľmi inteligentné a učenlivé. Vo voľnej prírode dokážu loviť aj v skupinách.

Bratislavské letisko už 40 rokov využíva aj cvičené zvieratá: Ako chránia lietadlá?

Autor článku

Miroslav Lisál

Bratislavské letisko už 40 rokov využíva aj cvičené zvieratá: Ako chránia lietadlá?

Autor článku

Miroslav Lisál

Súvisiace články

Príde Emil (69) z Plaveckého Štvrtku o svoju milovanú Machuľku i Malinu? Lúčiť sa budú ťažko...

Pre nákazu zatvárajú vojenské lesy: Uzavrieť dedinu a zakázať prejazdy, tvrdia domáci

Slovensko už privítalo prvých bocianov: Bocko takto skoro ešte nikdy predtým nepriletel!