Iba vakcína môže poraziť koronavírus. Nikto však nevie, či bude o niekoľko týždňov, alebo mesiacov. Takže lekári si pomáhajú inými liekmi a metódami.

Infektológ Peter Sabaka prezradil, ako pristupujú k chorým naši zdravotníci. „Zatiaľ počet pacientov nie je príliš veľký, vieme sa im venovať. Môžeme nastaviť liečbu individuálne pre každého pacienta a prispôsobiť ju jeho potrebám,“ povedal infektológ. „Vypracovali sme algoritmus, ako pacientov riešiť a liečiť, aby - ak ich počet bude narastať - bolo rozhodnutie čo najjednoduchšie, aby všetci lekári vedeli poskytnúť tú najsprávnejšiu liečbu,“ doplnil.

Ak pacienti majú len príznaky ľahšej infekcie horných dýchacích ciest, ako sú bolesť hrdla, horúčka, prípadne pocit nádchy či slabý kašeľ, tak sa môžu liečiť aj doma. Lekári s nimi komunikujú cez telefón a pravidelne kontrolujú, či sa ich stav nezhoršil.

Hospitalizáciu si vyžadujú akútne stavy a ohrozené skupiny. „Spravidla si radšej necháme pacientov, ktorí môžu mať naoko aj ľahký priebeh ochorenia, ale sú z rizikových skupín, čiže majú nad 60 rokov, prípadne majú cukrovku alebo ochorenia srdca a ciev, napríklad sú po infarkte myokardu alebo majú vysoký krvný tlak,“ vymenoval infektológ.

Na jednotke intenzívnej starostlivosti končia najvážnejšie prípady. „Teda pacienti, ktorí majú ťažký zápal pľúc, spravidla sa im veľmi ťažko dýcha, majú pocit nedostatku vzduchu a majú výrazne zníženú saturáciu hemoglobínu v krvi. Takí skončia na JIS-ke, kde im podávame kyslík vo vyššej koncentrácii,“ vysvetlil Sabaka. Chorí vdychujú kyslík maskou alebo kanilou v nose vo vyššej koncentrácii.

K umelej pľúcnej ventilácii pristupujú lekári až vtedy, keď zlyhajú všetky ostatné možnosti. „Ak sa pacientovi stále veľmi zle dýcha, ak dýcha veľmi rýchlo a plytko, ak vidíme, že by mu mohli zlyhať pľúca a že by sa mohol zadusiť, tak ho musíme dať na umelú pľúcnu ventiláciu,“ potvrdil lekár.

Snažia sa však tomu vyhnúť a pacientom pomôcť inak. „Používame lieky na iné choroby, ktoré sú na trhu už dlho. Zistilo sa totiž, že môžu byť účinné aj u pacientov s COVID-19. Inak sa používajú na liečbu reumy, reumatoidné artritídy a malárie,“ prezradil Sabaka.

Ako zaberajú pacientom? Čítajte na ďalšej strane &gt;&gt;&gt;

Spomínané lieky boli pôvodne vyvinuté na maláriu a pomáhajú aj pri reume. Obsahujú liečivá hydroxychlorochín a chlorochín, ktoré majú protizápalový účinok a ovplyvňujú imunitné mechanizmy pri reumatických ochoreniach spojového tkaniva. Fungujú tiež pri akútnych atakoch malárie. Menšie štúdie v Číne potvrdili účinnosť týchto liekov aj na nový koronavírus. Zabrali aj u slovenských pacientov s ochorením COVID-19.

Menšie štúdie účinnosť liekov potvrdili, stále však chýbajú veľké klinické skúšky. „Aby sme mohli hovoriť, že niečo v medicíne funguje, potrebujeme na to silné dôkazy. Ja osobne si dovolím tvrdiť, že my vidíme, že liek zrejme účinkuje. Lebo u pacientov, ktorí boli aj starší, mali aj niektoré rizikové faktory alebo mali aj ťažší priebeh ochorenia a tento liek sme im nasadili dostatočne včas, tak ani jeden z nich sa nezhoršil natoľko, že by musel skončiť na umelej pľúcnej ventilácii,“ uzavrel Sabaka.

V Thajsku sa zase podarilo uzdraviť 71-ročnú ženu vo veľmi ťažkom stave kokteilom liekov určených na HIV a chrípku. Ženu najprv liečili lopanovirom a ritonavirom, ktoré sú na HIV. Neskôr pridali aj protichrípkový oseltamivir. Lopinavir a ritonavirs blokujú dokončenie a dospievanie nových vírusových častíc, takže vzniknutý vírus je nekompletný a nefunkčný. Liečivo oseltamivir zabraňuje šíreniu chrípkového vírusu dovnútra tela.

V USA a v Česku použili u pacientov s COVID-19 remdesivir, liek na ebolu. Podľa všetkého zabral napríklad aj u pražského taxikára, ktorý bol v kritickom stave. Toto liečivo, ktoré sa podáva do žily, síce vírus nezabije, ale zabráni, aby sa v tele ďalej rozmnožoval. Nikde na svete však nie je registrovaný, teda ešte neprešiel všetkými klinickými skúškami. Nemáme dostatok informácií o jeho bezpečnosti a vedľajších účinkoch.

Japonci použili aj ďalšiu účinnú látku proti ebole - favipiravír, ktorý podľa čínskych štúdií zaberá najmä u pacientov s miernejšími príznakmi ochorenia. V severnom Taliansku využívajú lekári nový spôsob liečby koronavírusu. Nakazený pacient dostane transfúziou krv od vyliečeného darcu, v ktorej sú už vytvorené protilátky.

Prvými darcami boli dvaja lekári, ktorí sa vyliečili z COVID-19. Metódu úspešne otestovali aj v Číne približne na tisíc pacientoch. „Problémom je, že takáto liečba je veľmi málo dostupná. Aj v Taliansku je vyhradená pre úplne najťažšie prípady. A keďže je pre najťažšie prípady, tak, žiaľbohu, mnohým z nich už ani nepomôže. Je to veľmi atraktívna liečba, ale jej dostupnosť je veľmi limitovaná,“ povedal infektológ Sabaka.

Ako je to s vakcínou? Čítajte na ďalšej strane &gt;&gt;&gt;

Zaujímavé je zistenie, že krajiny, v ktorých bolo v minulosti povinné celoplošné očkovanie proti tuberkulóze (TBC), majú nielen menej nakazených, ale aj nižšiu úmrtnosť na COVID-19. S touto teóriou prišlo viacero štúdií. Experimentálne ju overujú v Austrálii, Holandsku či USA, kde vakcínou proti TBC preventívne zaočkovali niekoľkých zdravotníkov. Na Slovensku sa proti tuberkulóze očkovalo do roku 2002. Možno aj to je dôvod, prečo máme tak málo nakazených.

Všetci síce čakáme na vakcínu proti koronavírusu ako na spasenie, ale otázne je, či a ako pomôže. Mnohí ľudia totiž očkovanie odmietajú. Profesor Vladimír Krčméry napríklad povedal, že sa očkuje proti chrípke aj s celou rodinou už 15 rokov. Keď sa však pýtal študentov medikov, či sú zaočkovaní proti chrípke, z päťdesiatich zahraničných boli zaočkovaní traja, zo slovenských iba jeden. Čiže je otázne, ak aj vakcínu na koornavírus budeme mať, koľko Slovákov sa dá zaočkovať na ochranu proti koronavírusu.

TOTO ZABERÁ na koronavírus: Slovenský infektológ prezradil, čo účinkuje pacientom!