HISTÓRIA: Suka z Buchenwaldu

O oddaných podriadených nacistického zločinca a šialeného psychopata Adolfa Hitlera vychádzajú aj po desaťročiach najavo stále nové fakty. Hrozné však je, že medzi najväčšími vrahmi a mučiteľmi vynikali aj mnohé ženy! Plukovník Karl Otto Koch, vysoký dôstojník nemeckej SS, sa v koncentračnom tábore v Sachsenhausene zoznámil s údajne veľmi peknou blondínkou Ilse. Pracovala tam ako dozorkyňa a sekretárka. Hoci sa o Karlovi povrávalo, že je homosexuál, na príkaz svojho führera sa s kráskou 2. augusta 1936 oženil. Ilse čakala s Karlom dieťa, ale pri nešťastnom páde z koňa oň prišla. Po niekoľkých rokoch mu porodila syna, ktorý však zomrel v mladom veku. Manželia sa začali ešte viac venovať svojej kariére. Oddanosť časom priniesla svoje ovocie. Koch sa stal veliteľom koncentračného tábora v Buchenwalde a manželka Ilse jeho pravou rukou.

Polonahá na koni

Týranie väzňov, najmä väzenkýň, bitie a zverské mučenie preslávili vrchnú dozorkyňu útvaru SS ako „suku z Buchenwaldu“. Z ľudskej kože ubitých väzňov pre ňu iní väzni vyrábali súpravy tienidiel na stolové lampy, väzby kníh či rukavice. Na tehotné ženy si Ilse dala vyrobiť bič s pripevnenými žiletkami. Rada sa preháňala po tábore na koni polonahá a ukazovala sa väzňom, ktorých hneď nato dala kruto mučiť. Jej manžel sa medzitým zabával s priateľmi. Údajne nakazil syfilisom niekoľko svojich milencov a aby sa na to neprišlo, dal ich zabiť. Popri vedení tábora bral úplatky a obohacoval sa, kde sa len dalo. Po vojne ho medzinárodný vojenský tribunál odsúdil na trest smrti. Chuderku duševne chorú Ilse odsúdili iba na doživotie. V roku 1967 sa vo svojej väzenskej cele v Bavorsku obesila na kľučke.