Na vlastnej koži: Potápačský kurz ako joga pod vodou
18. 8. 2014, 11:00

Zdroj: Screenshot/Adrián Daskalov, Manjana
Leto je pre každého človeka symbolom oddychu či vypnutia. Práca ide bokom. A tak je to správne. My sme sa tento rok vybrali na aktívnu dovolenku, ktorou bol potápačský kurz.

Zdroj: Pluska.sk/Martina Beňová

Zdroj: Pluska.sk/Martina Beňová
Zdroj: Michal Petrov, Manjana
Galéria k článku
Leto sa prehuplo do svojej druhej polovice a drvivá väčšina dovolenky chtivých ľudí si už ten svoj týždeň či dva odbila. Určite je viacero tých, ktorí sa vyberú za ničnerobením a vylihovaním na pláži.
Ja som však zažila skvelý potápačský kurz, na ktorý tak skoro nezabudnem a už teraz uvažujem, kam sa vyberiem počas prvej možnej cesty.
Nie je dovolenka ako dovolenka
Keď sa už človek vyberie na dovolenku, zvolí si to, k čomu inklinuje najviac. My sme sa tento rok rozhodli, že to skúsime aktívne.
A vybrali sme si potápačský kurz na chorvátskom ostrove Brač. Referencie boli viac než príjemné, prezentačné fotografie krásne a možnosti v podstate neobmedzené.
A tak sme sa vybrali na dovolenku, o ktorej sme nevedeli, že bude taká krásna. Cesta zbehla rýchlo a po prekonaní maďarských aj chorvátskych diaľnic a preplavení sa trajektom na ostrov sme dorazili na miesto určenia.
A hneď sa začala makačka.
Omyl hneď na začiatku
Unavení, no šťastní, že sme v poriadku prišli do cieľa, sme sa vybalili a ... dostali prvé pokyny.
Začali sme teda s teóriou. Literatúru sme dostali už dopredu, takže žiadny problém. Ten nastal, keď sme mali zvládnuť prvé kroky vo vode s plutvami a maskou na očiach.
Áno, v potápačskom svete nie sú okuliare, ale maska. Veď okuliare nosíme napríklad na čítanie, však? Už spomínaný omyl nastal vtedy, keď sme prišli na to, že kurz nedostaneme zadarmo.
Bez snaženia a aktívneho chcenia sa nič nedá. Ani potápať sa. Morská voda v maske je základný problém, ktorý musí potápač dokázať vyriešiť v sekunde.
A tak sme sa to učili. Znova a znova. Dokiaľ to človek nedokáže bez problémov, nie je potápačom. A veľká bodka.
Výstroj a my
Pokiaľ sa niekto ponára len na hladine, nepotrebuje nič iné, len masku, plutvy a šnorchel.
Maska a plutvy sú však iba absolútne absolútny základ pre skutočného (alebo aspoň trošku skutočného) potápača. Iba ten.
K tomu treba aj oblek do vody z neoprénu, automatiku (hadičky trčiace ako z chobotnice), fľašu (pokúste sa pred inštruktorom povedať, že je to bomba. Tá sa zhadzuje z lietadla a jednu môžete akurát tak schytať...) a žaket (vesta, vďaka ktorej drží fľaša a vyrovnáva vztlak).
Príprava na ponor je dôležitá a kontrola musí byť.
FOTO: Martina Beňová
Navliekanie neoprénového obleku je kapitola sama o sebe, takže za seba napíšem len to, že je to oveľa jednoduchšie vo vode alebo namokro.
Nasadenie zvyšku výstroja je len o tréningu a častom opakovaní.
Ponor v realite
Keď človek zvládne základné teoretické poznatky, na rad prichádzajú prvé ponory a praktické skúsenosti.
Ako sa hovorí, je lepšie raz vidieť ako stokrát počuť. Pri potápaní to platí do bodky. Prax je na nezaplatenie. Človek sa učí na vlastných chybách.
Áno, napili sme sa morskej vody, vyčistili ňou všetky dutiny a keby sa dalo, asi by sme to more aj vypili do dna. Našťastie, vody je dosť.
A po tomto „extrémnom“ tréningu a niekoľkých videách s teoretickými prednáškami sme šli na to.
Po dne do hĺbky, popri útese, za úplnej tmy, k vraku lode. A aký to bol vrak krásny. Vlastne boli dva. A všetci sme si oči očili a pozerali sa všade. Všade.
Potápači pri vraku lode v lokalite Ribolovac, Chorvátsko.
FOTO: Screenshot/Adrián Daskalov, Manjana
Konštrukcia stroskotanej lode, svet plný rýb, hviezdic, bublinky z automatiky potápača pred nami (tie nás fascinovali ako prvé)...
Jednoducho úžasný podmorský svet, ktorý bežný človek nepozná. A práve ten je taký nádherný. Voda pokrýva väčšinu našej krásnej Zeme. Nie nadarmo sa jej hovorí modrá planéta...
Slovíčko či dve na záver
Popri všetkom, čo sme zažili, je skvelé vedieť, že my, kurzanti a neskôr pasovaní potápači, máme večer možnosť grilovania rýb, spievame si pod pergolou táborákove pesničky s gitarou a spoločne sa smejeme sa plaveckom štýle žaba či bicykel :). Jednoducho joga pod vodou.
Sama si ani netrúfam povedať, že som potápač. Ale snažím sa, páči sa mi to a základom všetkého, čo chce človek robiť, je to, že chce.
A keď sa usmeje s regulátorom v ústach a maskou na očiach pod vodou, je to to pravé, orechové ;)
P. S.
Moja vďaka patrí najmä inštruktorom Michalovi, Adriánovi a Jirkovi z Manjany, ktorí boli trpezliví a odovzdali nám svoje dlhoročné skúsenosti.
Samozrejme, nešlo by to bez toho, aby sa niekedy poriadne nezabavili. Hádajte, na koho účet? :)