Hrob, o ktorom sa predpokladá, že v ňom ležalo Ježišovo telo, sa nachádza v Chráme Božieho hrobu v Jeruzaleme.
Hrobka bola teraz otvorená - prvý raz po piatich storočiach. V roku 1500 ju uzavreli mramorovým vekom, aby sa zabránilo návštevníkom kradnúť z nej kúsky ako relikvie.
Po celé desaťročia archeológovia a teológovia diskutovali o tom, či Chrám Božieho hrobu v Jeruzaleme je naozaj miesto, kde bol Kristus údajne pochovaný a odkiaľ vstal z mŕtvych na tretí deň po ukrižovaní.
Geológ prišiel so šokujúcou teóriou: Toto je pravda o Ježišovi!
Za posledné storočia bol však slávny chrám toľkokrát zničený a prestavaný, že odborníci si už naozaj neboli istí, či stavitelia hrob náhodou nepresunuli a čo miesto v chráme vlastne obsahuje. Keď zdvihli mramorové veko hrobky, objavili vápencovú policu, kde malo byť umiestnené Ježišovo telo.
Objavili však aj druhú sivú mramorovú dosku s vyrytým krížom, o ktorom sa domnievajú, že ho vysekali križiaci v 12. storočí.
Hrobka bola storočia uzatvorená.
Foto: Profimedia
FOTO VNÚTRI To si snáď robí srandu. Umelkyňa sa pokúsila opraviť sochu a smeje sa z nej celý svet!
Archeológ Fredrik Hiebert, reprezentujúci National Geographic povedal: "Najúžasnejšie pre mňa bolo, keď sme odstránili vrstvu prachu a našli druhý kus mramoru. Ten bol sivý, nie krémovobiely ako exteriér, a hneď v strede bol krásne vytesaný kríž. Netušili sme, že tam je."
Svätyňa bola mnoho ráz zničená požiarom, zemetraseniami a útokmi v priebehu storočí. Vedci naozaj nevedeli, či ju potom postavili presne na rovnakom mieste.
"Ale kríž je viditeľný dôkaz, že miesto, ktoré pútnici uctievajú, je ten istý hrob, ktorý rímsky cisár Konštantín našiel v 4. storočí a uctievali ho aj križiaci.
Keď sme si uvedomili, čo sme našli, trochu sa nám triasli kolená."
Po odkrytí dosky ich čakalo veľké prekvapenie.
FOTO: profimedia
Po otvorení starobylej hrobky boli náboženskí vodcovia z gréckych a arménskych pravoslávnych kostolov a františkánski mnísi prví ľudia, ktorí mohli vstúpiť do hrobky.
"Boli sme naozaj zvedaví. Pozreli sme sa do hrobu a videli veľa trosiek. Takže nebol prázdny, hoci sa v ňom nenašli žiadne artefakty alebo kosti."
Výskumníci potom diskutovali o tom, či hrob mohol alebo nemohol byť od roku 1959 otvorený pre životne dôležité opravy. Výbor pre správu hrobu mal totiž problémy dospieť k dohode. Podľa Fredrika Hieberta "všetko musí byť schválené výborom, takže aj vymeniť sviečku trvá dlhú dobu. Rebrík pri hlavnom vchode do kostola tam stojí už 240 rokov a výbor stále ešte nerozhodol, čo s ním. Je to tzv. nehybný rebrík."
Za použitia georadaru a termografických skenerov odborníci zhromaždili informácie o vnútrajšku hrobu predtým, než ho rozpečatili.
Počet nových informácií je taký rozsiahly, že bude trvať mesiace, kým ich analyzujú, ale tím dúfa, že vytvorí virtuálnu rekonštrukciu hrobu pre verejnosť.
