VEDCI Prežije hmyz klimatickú zmenu? Bledne a má problém s párením aj útekom pred predátorom

Napríklad tmavo sfarbená zákernica dokáže v chladnom počasí lepšie nájsť sexuálneho partnera ako jej svetlejší náprotivok. Tmavší samci sa totiž skoro ráno ľahšie zahrejú, a preto sa môžu skôr venovať ostatným veciam, zatiaľ čo ostatné chrobáky sa ešte zahrievajú. „Na jednej strane by sme sa mohli radovať a hovoriť si: Ako sa hmyzu darí? Reaguje na klimatické zmeny. Nemusíme sa oň báť,“ povedala behaviorálna ekologička z Macquarie University v austrálskom Sydney Mariella Herbersteinová. „A potom by sme sa mohli na druhý deň prebudiť a povedať si: A sakra – už sa nemôžu nájsť, pretože stratili dôležité identifikačné farby.“

Medzi vedcami podľa Herbersteinovej prevláda teória, že keď sa zvýši teplota, hmyz sa do značnej miery vyvíja tak, že produkuje menej pigmentu melanínu, ktorý reguluje jeho odtieň, a stáva sa svetlejším a jasnejším.

Napríklad žiarivé krídla žltáčika meadova zo severoamerických hôr s rastúcou teplotou blednú, vyplýva zo štúdie z roku 2016. V období od 80. rokov dvadsiateho storočia do roku 2000 bolo stále menej pravdepodobné, že lienka dvojbodkovaná bude mať krídla čierne s červenými škvrnami namiesto červených s čiernymi škvrnami. Tmavých škvŕn na chrbte pásaviek zemiakových tiež ubúda s teplejšou jarou.

Tento trend ale podľa tímu Herbersteinovej nie je jednoznačný. Následná štúdia žltáčika meadova, ktorá skúmala viac ako osemsto motýľov nazbieraných pre múzejné vzorky v rokoch 1953–2013 zistila, že v niektorých oblastiach ich svetlo žlté krídla v priebehu času stmavli. Podľa štúdie z roku 2018 jeden druh pakobylky s postupom času, ako sa otepľovalo, zozelenal a stmavol.

Podľa autorov najnovšej štúdie to môže byť spôsobené tým, že výskumníci pracujú s obmedzeným súborom dát a že väčšina z toho mála zhromaždených údajov pochádza z podobných štúdií s podobným hmyzom na podobných miestach. Je to pravdepodobne aj preto, že melanín nemá iba funkciu súvisiacu s teplom, ale podieľa sa na imunologickej obrane a pomáha chrániť pred ultrafialovým žiarením zo slnka.

Farba sa však tiež podieľa na prilákaní partnerov, maskovaní pred predátormi alebo korisťou a umožňuje jednému príslušníkovi druhu ľahko rozpoznať ostatných - a to všetko by sa mohlo zvyšovaním teploty zmeniť. „Ak ovplyvňujeme ich rozmnožovanie, máme vážny vplyv na životaschopnosť ich populácie,“ doplnila Herbersteinová. „Je to jednoducho jedna z tých častí, na ktoré musíme prísť,“ dodala. Rozlúštenie tejto hádanky by podľa vedcov mohlo hrať kľúčovú úlohu pri zisťovaní, ako presne by hmyz mohol byť schopný prečkať klimatickú zmenu.