Ilustračné foto
Zdroj: HK-green

Pomerne častou témou zdravého životného štýlu býva počet umelých vecí a plastov, ktoré potrebujeme ku svojmu životu. Plastové slamky na pitie, mikroténové vrecúška v obchodoch, alebo napríklad umelé hračky. Vedci z Michiganskej univerzity a dánskej Technickej univerzity skúmali zloženie detských hračiek a závery štúdie boli zverejnený v časopise Environment International. Výsledok bol pomerne šokujúci. Z vyše 419 chemikálií, ktoré obsahovali napr. detské pískacie knižky, hrkálky alebo rôzne skladačky bolo 126 takých, ktoré mohli poškodiť zdravie dieťaťa. Dokonca aj obľúbené drevené hračky obsahovali rôzne spomaľovače horenia a zmäkčovadlá, ktoré boli pre zdravie nebezpečné. Zaujímavé bolo aj zistenie, že priemerne malo jedno sledované dieťa až 18kg hračiek. To je obrovské množstvo plastov, ktoré ho denne obklopujú. Výsledok štúdie znel, že pokiaľ sa nezakáže používanie ftalátov (použivajú sa ako zmäkčovadlá), tak tento problém nemá riešenie. Možným riešením sú hračky z dreva, plyšu a látok.

Ilustračné foto
Zdroj: HK-green

Vinník je teda jasný - “umelá hmota” ako taká. Vyplýva z toho rovnako zlý výsledok aj pre umelé kvety a umelé rastliny? Už z ich názvu je zrejmé, že sú vyrobené z umelej hmoty a tým pádom nemôžu byť ekologickými výrobkami. Skutočnosť je však iný. Napriek ich názvu, polyetylén je len malou zložkou ich objemu. Vyrábajú sa totižto z hodvábu. Pri umelých kvetoch tvorí hodváb až 90% rastliny. Recyklovaný plast použitý na vetvičky je len zlomkom zloženia umelej rastliny. Aj umelé stromy majú často pravý, drevený kmeň, listy sú textilné a skutočne umelé sú len samotné vetvičky. Hovoríme o profesionálnych umelých náhradách, nie o najlacnejších umelých kvetoch, ktoré spoznáte už zdiaľky. Kvalitné umelé rastliny dokážu oklamať nielen zrak, ale aj hmat. Vďaka silikónu a jemnému hodvábu dokážu vyvolať hmatový vnem živej rastliny. Vo svojej podstate tak profesionálne “umelé” kvety obsahujú viac ako 93% prírodných látok, ktoré nie sú nijak zdraviu škodlivé. Zaujímavý poznatok.

Ilustračné foto
Zdroj: HK-green

Obľúbeným slovným spojením súčasnosti je “uhlíková stopa”. A tu opäť pomerne prekvapivo zisťujeme, že výroba mnohých vecí dennej potreby nie je bez umelých látok možná a zaťažuje to planétu prekvapivými objemami. Naproti tomu výroba hodvábu, z ktorých sú umelé rastliny vyrábané, je až prekvapivo ekologická. Hodváb sa získava z kukiel húsenice priadky morušovej. Jej chov využíva všetky potrebné látky takmer bezodpadovo. Húsenice slúžia po opečení v ázijských krajinách ako bežná potrava, z chybných kukiel sa robia masážne tampóny, dokonca aj trus húseníc sa využíva ako výstielka do vankúšov - zaručuje vraj pokojný spánok. Celý cyklus je schopný samoreprodukcie, je to malé perpetum mobile. 3% húseníc sa nechávajú pre ďalší cyklus, každý vyliahnutý motýľ nakladie až 500 vajíčok z ktorých sa vyliahne maličká priadka morušová, ktorá požiera listy moruše a po 25 dňoch sa zakuklí. Celý cyklus je čistý, prírodný, trvale udržiteľný.

Ilustračné foto
Zdroj: HK-green

Predošlé vety znejú ako nekritická reklama na umelé kvety. Predsa v žiadnom prípade nemôžu konkurovať živým kvetom, čo sa eko oblasti týka. Alebo môžu? Viete kto je najväčším dodávateľom kvetín na svete? Samozrejme, je to Holandsko, má 52% celosvetový podiel (na druhej priečke je Kolumbia s 15%, veľmi rýchlo rastie Ekvádor - špecialista na ruže). Na jeho obrovských kvetinových burzách sa každý deň zobchodujú kvety za milióny eur. Ohaduje sa, že ide až o 70% svetovej produkcie kvetín. Prevažná časť týchto kvetov sa však nevypestuje v Holandsku. Pochádza z Afriky. Keňa, Zambia, Etiópia. To sú kvetinové záhony sveta. A to je aj ekologický problém, ktorý je potrebné urgentne riešiť. Na vypestovanie ruží na ploche jedného hektáru je potrebných 30 000 litrov vody. Kvety sa pestujú na státisícoch hektároch plochy. Odčerpávajú tak vzácnu vodu obyvateľstvu a dochádza tak doslova ku vojne o pitnú vodu. Zisky sú však v stovkách miliónov eur ročne. Navyše, používajú sa chemické látky proti škodcom, alebo na konzerváciu pri prevoze, ktoré sú v Európe dávno zakázané. V Afrike však nie. A tak okrem odčerpávania pitnej vody dochádza aj ku jej kontaminácii.

Ilustračné foto
Zdroj: HK-green

Aj pre tieto dôvody vzniklo v USA hnutie “pomalé kvety”. Cieľom je propagovať miestnu poľnohospodársku a kvetinársku produkciu a v poslednej dobe veľmi rezonuje vo Francúzsku. Tam získalo na popularite najmä počas pandémie a kvôli kovidovým obmedzeniam. Kvety, ktoré sa totižto vypestujú vo Francúzsku, putujú na najväčšiu holandskú kvetinovú burzu Royal Flora Holland v meste Aalsmeer a odtiaľ ich kupujú francúzi späť. Ide vraj až o 85% všetkých kvetín. Navyše, francúzom sa ani neoplatí pestovať kvety doma, pretože holandská vláda dotuje elektrickú energiu, ktorá sa spotrebuje v kvetinových skleníkoch. Aj preto bolo v roku 1972 vo Francúzsku vyše 30 tisíc skleníkov na pestovanie kvetín, v súčasnosti ich je 3500. Denne sa na burze v Aalsmeeri predá 17 miliónov kvetov a 2 milióny rastlín v tzv. holandských dražbách. Burza je druhý najväčší komerčný objekt na svete - má veľkosť 165 futbalových ihrísk. Okamžite po dražbe sa kvety triedia a rozvážajú klimatizovanými kamiónmi, alebo idú na neďaleké letisko Schiphol. Najčastejšie putujú do Nemecka, UK, Francúzska a Talianska.

Ilustračné foto
Zdroj: HK-green

Toto všetko je potrebné vidieť v súvislostiach, aby sme mali reálny pohľad na veci a dokázali správne posudzovať vplyvy rôznych činností na svet. Je to dôležité, ak chceme tiež prispieť ku zlepšovaniu sveta okolo nás. Samozrejme to teraz neznamená, že nebudeme kupovať deťom hračky a žienkam živé kvietky pre radosť. Len rovnako ako sme to urobili pri vianočných umelých stromčekoch, môžeme vziať na milosť aj rôzne umelé kvety a rastliny. Najmä ak zistíme, že v skutočnosti sú menšou záťažou pre ekosystém, ako mnohé iné veci, ktoré denne používame. Ak ťa táto téma zaujala, viac eko faktov môžeš nájsť na portáli hk-green.sk

Ilustračné foto
Zdroj: HK-green

Dnešné profesionálne náhrady rastlín a stromov majú svoje miesto v akejkoľvek lokalite a pri takmer každej udalosti. Umelá svadobná kytica nezvädne a vydrží roky krásna, umelá rastlina dokáže skrášliť prostredie v úplne nevyhovujúcich podmienkach (nedostatok tepla, svetla, prievan, prach). A alergici alebo dlhodobo chorí pacienti určite radšej uvítajú peknú, umelú rastlinu, než žiadnu. Umelá náhrada je totiž zdravotne nezávadná a môže byť umiestnená aj na hygienicky veľmi prísnych lokalitách. Pri výbere kvetov a rastlín je proste potrebné zvážiť všetky faktory. Je to podobné ako bol pred rokmi boj medzi zástancami umelých a živých vianočných stromčekov. Niekedy výsledok proste prekvapí.