Štyria Slováci sa na svet pozreli z Tyrkysovej bohyne

Horolezci vyštartovali do najvyššieho pohoria sveta koncom augusta. Ich cieľom bolo dostať sa na vrchol šiestej najvyššej hory planéty zo severnej, tibetskej strany. Počas prvých troch týždňov aklimatizácie sa pokúsili v doline Langtango o výstup na 6 427 metrov vysoký vrchol Langshisha Ri.

„Pre nepriaznivé podmienky sa im však podarilo dosiahnuť len výšku 5 500 metrov,“ informoval Vysokohorský turistický klub Marmota – medzi Slovákmi, ktorí Čo Oju zdolali, má svojich členov.

Až 17. septembra sa horolezci usadili v základnom tábore v nadmorskej výške 5 800 metrov pod Čo Oju – Tyrkysovou bohyňou. Počas nasledujúcich týždňov sa im podarilo vybudovať tri výškové tábory a aklimatizovať sa na výstup na vrchol Čo Oju.

V piatok 7. októbra sa to štvorici Slovákov z dvoch hi- malájskych expedícií aj podarilo. Pre Juraja Rebra a Martina Heugera sú to prvé osemtisícovky v ich horolezeckom živote, o to je radosť z úspešného výstupu väčšia.

Ich horolezecký kolega Tomáš Rigoci stál minulý rok na Broad Peaku a Martin Gablík má už na konte z roku 2002 Makalu (8 463 m n. m.), kde sa mu podarilo dostať ako druhému Slovákovi, a v roku 2007 sa dostal na vrchol Nanga Parbat (8 126 m n.m.).

Domov na Slovensko by sa úspešní horolezci mali vrátiť pravdepodobne už túto sobotu. Svojím výstupom rozšírili počet Slovákov, ktorí už na Tyrkysovú bohyňu vystúpili – spolu ich je 17.

1954
– Prvý úspešný výstup – rakúski horolezci Herbert Tichy a Joseph Jochler so šerpom Pasang Dawa Lama.

1958
– Prvá známa obeť počas indickej expedície na Čo Oju.

1959
– Prvá ženská výprava sa skončila tragicky. Po uvoľnení lavíny zahynuli pod nánosmi snehu štyri horolezkyne.

1978
– Prvý úspešný výstup z nepálskej strany. Rakúsko- nemecká dvojica horolezcov vystúpila na vrchol náročnou juhovýchodnou stenou. Po tejto trase zatiaľ po nich nikto výstup nezopakoval.

1984
– Prvý ženský výstup sa podaril 13. mája 1984 slovenskej horolezkyni Dine Šterbovej a Američanke českého pôvodu Věre Komárkovej.