Stredné Slovensko má svojich holopupkáčov aj drsných goralov
21. 8. 2020, 10:04

Zdroj: Archív FS Podpoľanec
Viete, prečo si mládenci z Detvy obliekali svoje slávne krátke košele? A odkiaľ sa u nás vzali krpce či valašky?
Zdroj: Foto od Veroniky Harmatovej
Zdroj: Foto od Veroniky Harmatovej
Zdroj: Foto od Veroniky Harmatovej
Galéria k článku
Stredné Slovensko ukrýva azda najpestrejšiu paletu regiónov, ktoré nám do dnešných čias uchovali závideniahodné folklórne a kultúrne dedičstvo. Od goralských dedín, kde sa statočne žilo, spievalo a tancovalo v tvrdých podmienkach oravských kopcov až po detviansky rázovitý folklór s nezameniteľným zvukom fujary.
Sú to práve tieto dve oblasti stredného Slovenska, ktorými sa inšpirovala značka Šariš v tohtoročnej limitovanej folklórnej edícii plechoviek. Ľudové tance a kroje zobrazené na týchto plechovkách reprezentujú západné, stredné aj východné Slovensko. Šariš tak vzdáva hold krásam slovenského folklóru, ktorý spája ľudí a udržiava iskru v srdci naprieč celou krajinou. O vybraných krojoch zo západu sme písali v článku Západné Slovensko je symbolom módy a stále živých tradícií. Pre stredné Slovensko sa značka rozhodla „preobliecť“ plechovky do ženského goralského kroja zo Suchej Hory a mužského kroja z Detvy, ktorý je známy svojou krátkou košeľou. Rovnako aj zobrazené tance pochádzajú z týchto dvoch regiónov, je to tradičný párový goralský tanec a slávny mužský podpoliansky odzemok.
Zdroj: Šariš
Ilustračné foto.
Gorali zo Suchej Hory
Suchú Horu by ste našli na slovensko-poľskom pohraničí, a tak aj tradičný kroj jej obyvateľov je príbuzný poľskému. „Dievčatá v sviatočné dni nosili v chladnom podnebí blúzku s rukávmi, ktoré zdobila biela dierková výšivka, kašmírovú sukňu a brokátový živôtik, na ktorom boli farebnými niťami či striebornými flitrami vyšité motívy lúčnych či horských kvetov. Obúvali si krpce, ktoré do tradičného odevu Suchej Hory prenikli z obcí v susednom Poľsku,“ vysvetľuje etnologička Katarína Nádaská.
Zdroj: FSK Goral
Ilustračné foto.
Ikonickým sa stal aj goralský mužský klobúk, ktorý je typickým slovenským suvenírom alebo aj darom na svadbe. V Suchej Hore mu hovoria kaňak, ale obľúbený je ako módny doplnok na celom Slovensku. Má totiž pomerne netypické zdobenie remienkom s našitými drobnými mušličkami. Jeho popularita slúži ako ďalší živý dôkaz nadčasovosti krojovanej módy.
Na stredoslovenskej desiatke Šariš sa „tancuje“ tradičný goralský tanec, hoci zachytiť esenciu tohto tanca ilustráciou nebolo vôbec ľahké. Goralská ľudová hudba je rezká a tvrdá ako aj život ľudí v tomto regióne. Goralský ľudový tanec nie je nič pre slabé povahy a pomalé nohy. Rýchlosť a ladná koordinácia pohybu pri zložitom poskakovaní v krpcoch je skutočnou pastvou pre oči a pýchou folklóru z goralského regiónu.
Detvianski holopupkáči
Vrchársky kraj Detvy a hodnoty obsiahnuté v tradičnej ľudovej kultúre ho radia medzi najznámejšie a najsvojráznejšie lokality. Pýchou Detvanou je originálny a bohato zdobený kroj, ktorý dodnes vlastní veľa miestnych obyvateľov. Nezameniteľný mužský kroj s krátkou košeľou do pol hrude nemá obdobu medzi krojmi iných regiónov. V okolí Podpoľania sa traduje, že typické krátke košele vznikli na hostine Kráľa Mateja na Vígľašskom zámku. Pozvaní Detvianski junáci pobrali zvyšné jedlo do svojich košieľ a kráľ im za trest nechal napchaté košele ustrihnúť. „Realita však bola taká, že košeľa sa vyrábala na šírku krosien. Potom sa zložila, zašili sa rukávy a urobil sa otvor na hlavu. Bolo to úplne jednoduché. Ak bol chlap veľký, bolo mu vidieť brucho, a ak menší, tak nie,“ uvádza povesť na pravú mieru Nádaská a dodáva: „Detvianske krátke košele dopĺňal široký kožený opasok zo zdobenými prackami, ktorým si muži chránili ľadviny a brucho pred útokom divej zveri.“
Zdroj: Archív FS Podpoľanec
Ilustračné foto.
Atraktívny a pôsobivý folklór, pestré kroje a umenie rúk miestnych majstrov tradičných ľudových remesiel sú predmetom zaslúženého obdivu doma aj vo svete. Detvianske kultúrne dedičstvo sa vďaka mnohým folklórnym zoskupeniam udržiava naprieč generáciami. Na vychýrený podpoliansky odzemok si chlapci z Detvy vystačia sami – je to improvizačný pánsky tanec, ktorý sa tancuje sólo a má dynamické variácie. Namiesto partnerky si však k nemu môžu vziať aspoň svoju valašku. Možno vás to prekvapí, ale ako už jej názov napovedá, valaška nemá staroslovanský pôvod. Do našich končín ju kedysi priniesli Valaskí pastieri. Svoje sekerky, na rozdiel od tradičných roľníkov, potrebovali na ochranu pred zverou v divokej prírode. No a ako sa Valasi usídlili na našich kopcoch, tak sa aj valaška usídlila v našom folklóre.
Iskra v srdci
Inšpiráciu prvkami ľudového odievania možno dnes postrehnúť v kolekciách známych módnych domov, aj mladých slovenských návrhárov. Jedným z hlavných dôvodov je rokmi overená nestarnúca krása týchto prvkov, ale aj veľká duchovná sila, ktorá sa za nimi skrýva a ktorá sa nedá zatieniť žiadnym novým trendom.
Zdroj: Archív FS Podpoľanec
Ilustračné foto.
PR článok