Socialistické prázdniny: Žiaden luxus all inclusive, ale zážitky stáli za to!
14. 7. 2012, 12:00
Zdroj: archív
Pamätáte si na roky, keď sa na kapitalistický „západ“ len tak hocikto nedostal? Väčšinou sme sa zbalili na dlhú cestu autom alebo vlakom do Bulharska či Rumunska k Čiernemu moru a k maďarskému Balatonu. Kto mal viac šťastia a získal devízový prísľub, užíval si dokonca pri Jadrane v bývalej Juhoslávii! Čarovné bolo aj leto doma, pod stanom a pri kotlíku guláša. Žiadne drahé hotely all inclusive, ale stálo to za to! Tu sú spomienky našich čitateľov.
Zdroj: archív
Zdroj: archív
Zdroj: archív
Galéria k článku
Roman: Vôňa paštéty
Spomínam si na leto 1982 v Trenčianskych Tepliciach. Stravovali sme sa sami, a čo si pamätám najviac, bola vôňa paštéty „játrovky“ a zelenej papriky. Okrem toho sme so sestrou pili sirupovú vodu a žlté malinovky. Naši zase pili pomletú kávu z veľkých sklenených horčičákov. A natierali sme sa modrou indulonou, opaľovací faktor 0!
TRENČIANSKE TEPLICE: „So sestrou sme sa natierali indulonou s faktorom 0,“ smeje sa Roman.
Foto: archív
Ingrid: Žúrka vo vlaku
K moru sme sa dostali len raz. Do Bulharska sme cestovali vlakom tri dni, bola to super žúrka pre decká. Zato každý rok sme chodievali s rodičmi stanovať na Štiavnické jazerá, a tam sme brali, samozrejme, lunch meaty a takisto kotlík. Varili sme si guláš, opekali a tak… Naši bohatší kamaráti mali aj plynový varič. Jedna mamička dokázala svojej dcére urobiť aj pirohy! To my sme mali len chlieb s majkou. :)
Foto: archív
Eva: Strach o devizák
Každý rok sme sa s kamarátkou Anitou triasli, či dostaneme devízový prísľub do Juhoslávie. Chodievali sme k našim známym do Omiša neďaleko Splitu. No a keďže sme na devízový prísľub dostali len pár stoviek dinárov, za ktoré sme si museli platiť privát aj stravu, vždy sme so sebou vláčili plný kufor konzerv, „sáčkových“ polievok a trvanlivé salámy. Čo sme ušetrili na jedle, išlo na rôzne drinky a, samozrejme, na oblečenie, ktoré ste u nás v nijakom obchode nekúpili.
Janka: Kuchyňa v kufri
Skvelé bývali dovolenky pri maďarskom Balatone. Vždy sme sa na ne dôkladne pripravili, z jedál v konzervách sme si mohli vyberať ako v reštaurácii! Jeden deň sme mali hovädzie vo vlastnej šťave, druhý deň bravčové na prírodno, chutili aj „sáčkové“ polievky a, samozrejme, že aj uhorská saláma! Balili sme si skladacie poháriky, plynový varič, špirálu na zohrievanie vody…
RUSOVCE: Kde sú tie časy, keď ste sa autom dostali až na pláž ako Marta?
Foto: archív
Jano: Guláš párty pod holým nebom
Keďže mnoho našincov nemalo za socializmu na tradičné prímorské destinácie Čechoslovákov v Bulharsku pri Čiernom mori alebo v NDR pri Baltiku, stany rozložili a kempovali doma. V lete dostávali poriadne zabrať kotlíky na rôznych „guláš párty“. Ich atmosféra mala svoje neopakovateľné čaro a vari chýbala akurát tá slaná morská voda.
Foto: archív
Monika: Marky v podprsenke
Ako dieťa som bola s mamou na dovolenke v Juhoslávii. Pamätám si, ako sme museli načierno preniesť cez hranice peniaze, okrem dinárov aj marky. Ľudia si ich schovávali kade- tade, do škatúľ s jedlom, ženy aj do podprsenky. Keďže všetko, zlato, fotoaparáty, topánky sa muselo zapísať do colného vyhlásenia, človek vždy prežíval strach cestou nazad, čo priznať a čo nepriznať. Páni si nosili domov aj pornomagazíny, čo bolo zakázané.
Silvia: Pohoda v chatkách
V roku 1985 sme boli s rodičmi a so sestrou v Bulharsku. Bývali sme v malých chatkách, kde bola samostatná toaleta aj sprcha. Išlo o zájazd baníkov a stravovali sme sa v blízkom hoteli. Do Bulharska sme sa potom vrátili o šestnáť rokov neskôr a vyhľadali sme aj pôvodné chatky. Veľa z nich, bohužiaľ, neostalo.
Pošlite svoju spomienku na socialiastickú dovolenku:
Vyberáme pre vás niečo PLUS
Výber pre vás
Dnes zaujalo
Babysitting, ktorý nepomáha, ale škodí. Opozícia potrebuje stáť na vlastných nohách
Pohreb tragicky zosnulého podnikateľa Gocoňa (†48): Silné odkazy a stovky smútiacich
Karhan po vypadnutí Košíc a Žliny naložil: Liga nemá kvalitu a hrajú tu treťotriedni cudzinci!