Poďte s nami na návštevu maďarského Vyšehradu

Mnohí turisti, ktorí objavili čaro Vyšehradu, sa sem vracajú každú sezónu. Tvrdia, že v každom ročnom období má inú podobu. Nie je nič nezvyčajné počuť tu nemčinu, angličtinu či taliančinu. „Je to tu super. Milujem históriu, a tu je toľko zaujímavých vecí,“ zveril sa Alistair (21) z Anglicka, ktorý sa fotografoval s priateľkou pri gilotíne.

Hrad Vyšehrad bol v minulosti rezidenciou mnohých maďarských kráľov. Mesto sa prvýkrát spomína pred viac ako tisíc rokmi. Na hrad, kde sídlil aj Matej Korvín, sa dostanete kľukatou turistickou cestou z mestečka Vyšehrad, ktoré leží priamo na brehu Dunaja.

HRAD VYŠEHRAD: Je z neho nádherný výhľad.
Foto: MATEJ KALINA/Plus JEDEN DEŇ

Cesta vedie až na vrchol hradného kopca. Zaparkovať môžete za 2 eurá tesne pod krásnou gotickou hradnou bránou. Vstupné do hradu je 6 eur. Neplatí sa akurát v niektoré maďarské sviatky. Počas prehliadky určite vystúpte na najvyššiu Šalamúnovu vežu, z ktorej je krásny výhľad na celé okolie.

Na spodnom nádvorí sú okrem stánkov so suvenírmi aj kráľovské tróny, na ktorých sa môžete dať odfotografovať. Môžete si zastrieľať z luku na terč, malé deti povozí koník. Zahraniční turisti si môžu hrad pozrieť s nahratým výkladom v diktafóne.

Samotný hrad, ktorý pôsobí ako polozrúcanina, má opravených a zastrešených len niekoľko miestností. To vám však rozhodne prekážať nebude. To, čo sa z interiéru zachovalo, pamiatkový úrad doplnil zaujímavými rekvizitami.

Detailne zrekonštruovali napríklad historický lovecký salón. To, ako sa kedysi hradní páni zabávali, vám predvedú voskové figuríny. Pred nimi je bohato prestretý stôl s diviakom na podnose aj množstvo poľovníckych zbraní.

V zbrojnici Mateja Korvína nájdete sedemstoročné meče, ktoré tento panovník veľmi obľuboval. Určite vás zaujme aj dobové rytierske oblečenie. Z hradu si môžete domov odniesť nápaditý malý suvenír. Či už koženkový mešec na mince, modro-bielu keramiku, alebo maľovanú bižutériu. Nie sú však najlacnejšie.

LOVECKÝ SALÓN: Poďte na stredovekú hostinu.
Foto: MATEJ KALINA/Plus JEDEN DEŇ

Je to dominanta Vyšehradu, najvyšší bod hradu. V Strednej Európe patrí k najväčším a najzachovanejším románskym vežiam. Vznikla v 13. storočí pôvodne ako súčasť opevnenia medzi Vodnou baštou na Dunaji a Citadelou na hradnom kopci.

V roku 1081 nastali boje o korunu. Kráľ sv. Ladislav zvrhol kráľa Šalamúna a uväznil ho vo veži hradnej pevnosti. Počas historických bojov kontrolovala cestu pri Dunaji. Nielen tú riečnu, ale aj suché cesty v dunajskej úžine či okolité brody. V Citadele, dokončenej v roku 1255, bola dlhých 200 rokov uložená kráľovská koruna kráľa Štefana.

V súčasnosti je veža spolu s ostatnými časťami hradu zreštaurovaná a doplnená exponátmi, ktoré informujú o jeho histórii. Málokto vie, že pred príchodom Maďarov bol renesančný hrad využívaný Slovanmi počas Veľkomoravskej ríše.

Zaručujú návrat do dávnej histórie. Každoročne sa uskutočňujú začiatkom júla, keď sem zavíta množstvo zvedavcov. Slávnosti otvorí kráľovský sprievod, ktorý víta návštevníkov. Obľúbenou časťou programu sú rytierske turnaje v amfiteátri, ktoré pôvodne zaviedol rytiersky rád sv. Georga.

Na súbojoch sa môžete zúčastniť aj vy – so skupinou alebo individuálne. Dostanete rytiersky odev, štít a helmu. K dispozícii máte stredoveké zbrane, ktorými si potom zmeriate sily so súperom. Pozor však, vyzvať na súboj vás môže len kráľ.

Medzi významné kultúrne podujatia patria aj kráľovské trhy, počas ktorých môžete ochutnať to najlepšie z maďarských vín na nádvorí hradu. Ak by vám niektoré z nich učarovalo, môžete ho ako darček odporučiť niektorému z vašich priateľov.

Vyšehradské hody ponúkajú aj čo-to z tradičnej štipľavej kuchyne. Program spestrujú súboje na koňoch či stredoveké spoločenské tance.

Vyšehrad a Nagymaros sa v Európe preslávili aj po tom, čo maďarská vláda odmietla vybudovať na tomto mieste priehradu. Tá mala byť súčasťou Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros.

Maďarom zostali iba základy priehrady, ktoré vidno z hradného kopca Vyšehrad. Odtiaľ uvidíte i veľké domy pri Dunaji. Postavili ich pre robotníkov, ktorí mali budovať vodné dielo. Keď stavbu zastavili, predali ich.

Proti výstavbe vodného diela bojovali aktivisti aj živou reťazou, čím stavbu pochovali v jej základoch. Zvíťazili nad politickými plánmi, keďže maďarská strana zastavila výstavbu. Príroda sa zachovala, ale miestnym priehrada občas chýba, veď im mala dať mosty cez Dunaj.

Ak potrebujete nabrať sily pred výstupom na hrad, môžete sa občerstviť v miestnych reštauráciách. Ale rátajte s tým, že ceny sú vyššie ako na Slovensku.

V luxusnej reštaurácii pri Dunaji si môžete pochutnať na maďarských feferónkach so syrokrémom za 5 eur či na divine v cene od 8 eur. Ako zákusok vám personál hovoriaci anglicky a nemecky odporučí šomló halušky, ktoré stoja 3 eurá. Ak ste skôr milovníkmi národnej kuchyne, zájdite do niektorej čárdy, napríklad v okolí Ostrihomu.

Za halászlé zaplatíte 3 eurá a za štipľavý paprikáš 5 eur. Ak sa rozhodnete pre halušky s bryndzou, tie stoja 4 eurá. Ak sa u ubytujete, apartmán v mestečku Vyšehrad stojí pre dve osoby na noc 35 eur a penzión 50 eur. Najdrahšie ubytovanie sme objavili v miestnom Termal hoteli, kde jednoposteľová izba stojí 122 eur.

Vyšehrad má naozaj bohatú históriu. Na tomto území žil človek už odpradávna. Najstaršie nálezy objavili pri ústí miestneho potoka. V starom kameňolome našli predmety zo železnej doby.

Rimania si na tomto mieste postavili prvé opevnenie a nazvali ho Pone Novata. Zachovali sa tam po nich viaceré náhrobné kamene aj iné predmety. Počas sťahovania národov prešli cez Vyšehrad Góti, Huni, Avari a Slovania. Tí tam pobudli najdlhšie. Význam Vyšehradu vrástol po roku 973. Maďarské knieža Gejza vtedy presťahoval svoje hlavné mesto z Fejérváru do blízkeho Ostrihomu.

Keď Belo IV. v roku 1249 presťahoval kráľovský dvor z Ostrihomu do Budína, začal sa na obranu nového hlavného mesta stavať predsunutý hrad vo Vyšehrade. V podhradí vzniklo sídlo, ktoré zaznamenalo najväčší rozmach počas panovania Ladislava IV. a Ondreja III.

Neskôr bol Vyšehrad kráľovským dvorom. V roku 1323 sem premiestnili uhorské korunovačné klenoty. Sídlo sa rozvíjalo aj počas vlády Mateja I. Korvína. V roku 1473 začali s výstavbou kráľovského paláca, ktorý stojí dodnes

. Po Matejovej smrti však začal Vyšehrad upadať. V roku 1543 získali hrad turecké vojská a v roku 1686 ho vyhodili do povetria. Definitívne ho zničili po kuruckých povstaniach v rokoch 1703 – 1704. O jeho znovuzrodenie sa postaral v roku 1869 farár József Viktorin, ktorý na obnovu hradu vyhlásil zbierku.

Ak sa chcete dostať na druhú stranu Dunaja, namiesto obchádzky cez hraničný priechod Salka-Letke nasadnite na kompu.

„Plavidlo premáva každú hodinu,“ vysvetlila nám recepčná, keď sme si u nej kupovali lístky na kompu. Cesta z Vyšehradu do Nagymarosu trvá len 10 minút, no na prevoz kompou si počkáte. Keďže kapacita plavidla je 24 áut a 50 ľudí, na prevoz čakajú dlhé rady. Je možné, že vás sprievodca už na palubu nepustí a vám sa ujde až miesto v ďalšej skupine.

Pre dospelých aj deti stojí lístok 1 euro. Ak sa chcete previezť cez Dunaj aj s autom, zaplatíte ďalšie euro. Podľa miestnych turisti využívajú kompu tak často, že domáci sa dostanú veľakrát z práce domov až na tretí raz. Sľubované vodné dielo malo priniesť aj most. Priehradu však nedostavali, most nie je a miestni sa musia spoliehať na kompu.

Poloha Vyšehradu: Sever Maďarska v ohybe Dunaja
Rozloha: 33,27 km2
Počet obyvateľov: 1 859
Vzdialenosť od hlavného mesta: 35 km
Prvá zmienka o meste: pred 1 000 rokmi
Prístav: Mahart
Gastro služby: až 6 renesančných reštaurácií, ktoré zachovali historický štýl
Najstarší predmet: pochádza zo železnej doby
Pôvodný názov: Pone Novata
Pamiatky: Kráľovský palác, Horný hrad, Šalamúnová veža, Pomník Mateja Korvína
Teplota miestnej minerálnej a termálnej vody z údolia Lepence: 39 stupňov
Najstarší plavecký bazén: pochádza z roku 1977
Najluxusnejší hotel: Hotel Visegrád ****
Najznámejšie mestá v okolí: Vác, Dunakeszi, Budapest, Ostrihom

Názov Vyšehradská skupina pochádza už z roku 1335, keď sa český kráľ Ján Luxemburský, poľský kráľ Kazimír III. Veľký a uhorský kráľ Karol I. stretli v uhorskom, dnes už maďarskom meste Vyšehrad.

Vznik súčasnej Vyšehradskej štvorky, takzvanej V4, sa datuje na 15. februára 1991. Vtedy sa vo Vyšehrade stretli Václav Havel z Česko- Slovenska, József Antall z Maďarska a Lech Walesa z Poľska.

Obnovili tým vzájomnú spoluprácu v procese európskej integrácie a transformácie ekonomík. Členské štáty V4 vstúpili do Európskej únie 1. mája 2004. Jedinou inštitúciou Vyšehradskej skupiny je Medzinárodný vyšehradský fond so sídlom v Bratislave, ktorý vznikol v roku 1999.