Päť faktov o sústave vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros

Pojmom čierna stavba sa laicky označuje stavba, ktorá je postavená bez stavebného povolenia, alebo v rozpore so stavebným povolením. Ani jedno z týchto kritérií sa nevzťahuje na žiadny stavebný objekt Sústavy vodných diel (SVD) Gabčíkovo-Nagymaros a už vôbec nie na samotnú Vodnú elektráreň Gabčíkovo, ktorej ako energetická, tak aj stavebná časť majú stavebné povolenie, rovnako ako aj ostatné stavebné objekty SVD. Stavebné povolenia na vybudovanie vodnej elektrárne boli vydané príslušným úradom v auguste 1984, respektíve v januári 1987. Obe časti elektrárne majú riadne ukončené kolaudačné konanie aj právoplatné rozhodnutie o trvalom užívaní stavby. Kolaudačné rozhodnutie majú vydané aj všetky ďalšie vodné elektrárne a malé vodné elektrárne v rámci Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros.

Sústava vodných diel má viacero dôležitých funkcií. Jej plavebné komory umožňujú bezpečnú lodnú dopravu na Dunaji. Dielo zohráva kľúčovú úlohu pri protipovodňovej ochrane. Jej efektivita sa preukázala naposledy počas storočnej vody v roku 2013, keď boli mimoriadne stavy hladiny Dunaja riadené bez väčších škôd na majetku a bez ohrozenia zdravia či životov ľudí. Gabčíkovo plní aj významnú ekologickú funkciu. Podľa odborníkov by bez neho niektoré vzácne biotopy v okolí starého koryta Dunaja – pre zmeny prirodzeného prúdenia rieky – dnes neexistovali. Vybudovanie vodného diela vytvorilo unikátne podmienky pre rekreáciu a šport. Areál vodných športov Divoká voda vychoval mnoho olympijských víťazov. A áno, elektráreň v Gabčíkove je aj významným producentom elektriny. Pokrýva asi osem percent spotreby Slovenska.

Sústava vodných diel bola spoločným projektom Československa a Maďarska. Jej vznik potvrdila zmluva v roku 1977. Sústava bola budovaná tak, aby splnila viacero účelov na úseku Dunaja od Bratislavy po Budapešť, ako aj na jeho priľahlých tokoch a územiach. V roku 1989 Maďarsko jednostranne zastavilo práce na diele. Objekty na československej strane boli už zväčša hotové. Po neúspešných rokovaniach československá vláda rozhodla o alternatívnom riešení – variante C, teda o prehradení koryta Dunaja pri Čunove. Cieľom bolo zastaviť prehlbovanie ekonomických a ekologických strát, ktoré vznikli zastavením prác na maďarskej strane. Porušenie zmluvy zo strany Maďarska konštatoval aj Medzinárodný súdny dvor v Haagu. Medzi Slovenskom, ako nástupníckou krajinou Československa, a Maďarskom prebiehal len tento jeden spor.

Žiadna zo štúdií nepreukázala príčinnú súvislosti medzi prevádzkou vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros a prenikaním toxických látok zo starých environmentálnych záťaží do prírody. Vodohospodárska výstavba, ktorá prevádzkuje vodné dielo, nie je pôvodcom žiadnej z týchto záťaží a teda nemá právny titul odstraňovať tieto záťaže na svoje náklady. Monitorovanie vplyvu sústavy vodných diel sa realizuje každý rok, na základe neho odborníci vypracujú výročnú správu, ktorá hodnotí negatívne aj pozitívne vplyvy Gabčíkova. Podľa správy pozitívne vplyvy jednoznačne prevládajú. Žiadny z negatívnych vplyvov, pokiaľ nebol už v spolupráci s environmentalistami odstránený, nie je taký závažný, aby sa nedal odstrániť. Navyše iba vďaka variantu C mohlo vzniknúť ikonické prostredie pre umiestnenie múzea Danubiana.

Vodohospodárska výstavba nezamlčiava vplyvy vodného diela na životné prostredie. O jeho prevádzke pravidelne informuje príslušný rezort a organizuje na tému jeho vplyvov konferencie pre odbornú verejnosť aj tretí sektor. Spolupracuje s Bratislavským regionálnym ochranárskym združením pri identifikácii a odstraňovaní zásahov, ktoré ovplyvnili biotopy v blízkosti vodného diela. Všetky činnosti financuje Vodohospodárska výstavba z výnosov z podnikateľskej činnosti, či z úverov. Na rekonštrukčné a modernizačné práce, ako aj na prevádzku vodných diel, nie sú vyčlenené žiadne prostriedky zo štátneho rozpočtu. Gabčíkovo štátny rozpočet nezaťažuje, naopak, prispieva doň nemalou sumou cez zdanenie zisku, mimoriadny osobitný odvod, či osobitné dane súvisiace s regulovanými činnosťami.