Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

Otestujte svoje sviatočné vedomosti: Poznáte tradície Veľkej noci?

Veľkonočné sviatky si bez kraslíc ani nevieme predstaviť.

Zdroj: Plus JEDEN DEŇ/Matej Kalina

Reklama

S Veľkou nocou, ktorá je najvýznamnejším kresťanským sviatkom, sa spája množstvo tradícií. Akú symboliku má vajíčko? Čo sa používalo na jeho farbenie? Prečo sa v domoch na Veľkonočný pondelok nekúrilo? Ak ste teraz zaváhali, prečítajte si odpovede etnologičky Kataríny Nádaskej.

Ktoré sú najznámejšie symboly Veľkej noci?
K symbolike Veľkej noci patria zajace, kuriatka a baránky. Sú znázorňované ako mláďatká, čo má korene v jarnom rodení zvierat. Dnes sú ich podoby rôznorodé a patria spolu s vajíčkami k základnej výzdobe sviatočne vyzdobených domov.

Aké tradičné pochúťky nesmeli chýbať na stole?
Na Veľkú noc sa konzumovali jedlá z vajec, pretože vajíčko je symbolom nového života a plodnosti. Pripravovala sa preto aj praženica (jaječnica), kombináciou vajec, údeného mäsa a žemlí vzniklo stratené kura, plnila sa baba. Na východnom Slovensku sa jedla žolta hrudka, sirek a tiež koláč paska, ktorý mal okrúhly tvar ako symbol nového jarného slnka a nového života.

Čo sa robilo so sviatočným jedlom, skôr ako si rodina zasadla k stolu?
K základným ľudovým zvykom, okrem kresťanskej tradície oslavy vzkriesenia Ježiša Krista, ktorá sa oslavuje na Veľkonočnú sobotu, patrí aj svätenie jedál na nedeľu. Do košíčka sa dajú veľkonočné pokrmy, ktoré treba v chráme posvätiť a až potom ich môže slávnostne jesť celá rodina.


Etnologička Katarína Nádaská.
Foto: Plus JEDEN DEŇ/Matej Kalina

Kde sa u nás šibalo a kde oblievalo?
Veľkonočný pondelok patril k radostným dňom plným zábavy už od svitania. Šibačka bez oblievačky prevládala na západnom Slovensku, na východe sa zase viac polievalo. Verilo sa, že dievčatá budú po vyšibaní svieže, zdravé a opeknejú. Tá, ktorá by nebola vyšibaná či poliata, by mohla počas roka chorľavieť či stratiť krásu a pružnosť. Na Záhorí sa hovorilo, že by mohla oprašivieť.

Prečo si vlastne naši predkovia „vymysleli“ šibanie či oblievanie?
Verili na mágiu dotyku, a tak bolo šibanie magickým rituálom. Korbáče vyrábali z mladých vŕbových prútikov, ktoré sú na jar čerstvé, naliate miazgou. Ich dotyk s dievčenským telom mal naň preniesť pružnosť, ohybnosť, mladosť a krásu. Podobne to bolo s oblievačkou. Dievčatá a ženy sa oblievali živou vodou, teda vodou z potoka a zo studne. Jej čerstvosť mala dať tieto vlastnosti aj dievčatám, aby boli čiperné a rýchle v práci.

Na Veľkonočný pondelok sa v domoch nesmelo kúriť. Aký to malo význam?
Ľudia verili starým poverám. Hovorilo, sa, že keď zakúria, stihne ich do roka nešťastie. Preto sa dopoludnia v domoch nekúrilo.

Čo symbolizuje darované vajíčko?
Ručne maľované vajíčko predstavovalo symbol lásky. Podľa výzdoby vajíčka sa mohol mládenec presvedčiť, aké city k nemu konkrétna slečna prechováva. Napríklad nežné vyznanie vpletené do ornamentov bolo originálnym vyznaním lásky. Každá dievčina do výzdoby často vložila svoj cit a um. Rodiny, kde mali slobodné, na vydaj súce dievky, dávali šibačom aj peniaze, aby mali za čo večer zorganizovať zábavu. A ak mal mládenec vážnu známosť, chodil k svojej milej na polievačku len on sám.

Kuriozitou je, že vajíčka sa kedysi zdobili aj kyselinou mravčou.
Je to tak. Naši predkovia ich dávali do mraveniska a mravce vypúšťajúce kyselinu mravčiu sa už postarali o originálne vzory.

Vyberáme pre vás niečo PLUS