Reklama

Osudové priznanie skladateľa Salieriho: Zabil som Mozarta!

Slávny Formanov film Amadeus takisto hovorí o nenávisti Salieriho (vpravo)  k Mozartovi

Zdroj: archív

Reklama

Antonio Salieri († 74) bol veľmi nadaný hudobník a pedagóg. Práve jeho dielom otvorili pred 240 rokmi slávnu milánsku operu La Scala. Všetci si ho však pamätáme ako zákerného závistlivca, ktorý prenasledoval Mozarta a spôsobil jeho smrť.

Antonio Salieri sa narodil v roku 1750 v Legnage pri Verone. Študoval v Benátkach, odkiaľ ho skladateľ Florian Leopold Gassmann doviedol do Viedne. Tam ho v roku 1774 ako 24-ročného vymenovali za cisárskeho dvorného skladateľa. K jeho žiakom patrili významní hudobníci. V lete roku 1778 otvorili v Miláne operu, Teatro alla Scala, práve dielom L‘Europa riconosciuta (Poznaná Európa) od Salieriho.

Napriek všetkým týmto úspechom nebol zrejme šťastný. Spôsobil to mladší kolega Wolfgang Amadeus Mozart. Klebetilo sa, že Salieri mu závidel popularitu, schopnosť získať si publikum a jedinečný talent. Takto to poznáme z oscarového filmu Amadeus režiséra Miloša Formana. Možno Salieri na Mozarta žiarlil, no spolu vytvorili niekoľko diel.
Keď však Mozart ako 35-ročný zomrel, rozchýrilo sa, že ho otrávil Salieri.

Toto podozrenie, strata troch detí a manželky u hudobníka spustili depresiu. Zrútil sa a skončil v sanatóriu. Vo chvíľach duševnej nepríčetnosti priznal, že Mozartovi veľmi ublížil. V jasnejších chvíľach to poprel. Rok a pol trpel, kým 7. mája 1825 nezomrel. Tajomstvo, ako to bolo s Mozartom, si vzal do hrobu. Historici sú dnes však presvedčení, že Salieri určite nebol vrah.

Zdroj: archív

Všetci si ho pamätajú ako nepriateľa geniálneho Mozarta.

Kto bol Antonio Salieri

  • Narodil v Legnage 18. 8. 1750 v rodine bohatého obchodníka.
  • 15. 6. 1766 prišiel do Viedne.
  • V roku 1774 sa stal dvorným skladateľom komornej hudby, neskôr zastupujúcim kapelníkom talianskej opery a nakoniec cisárskym dvorným kapelníkom.
  • S manželkou Theresiou von Helferstorfer mal sedem dcér a jedného syna.
  • Jeho žiakmi boli napríklad Ludwig van Beethoven, Johann Nepomuk Hummel, Franz Schubert, Franz Liszt, Franz Xaver Süssmayr a dokonca i Mozartov syn Franz Xaver Wolfgang.
  • Zomrel 7. 5. 1825. Pochovali ho na cintoríne Matzleinsdorfer Friedhof, neskôr jeho ostatky preniesli na Ústredný viedenský cintorín Zentralfriedhof.

Zdroj: archív

Rodisko Salieriho - talianske Legnago.

Opera La Scala má 240 rokov

Milánska opera oslavuje výročie vzniku 3. augusta. „Scala“ (v taliančine schodisko, rebrík) sa volá námestie okolo divadla a kedysi tak podľa šľachtičnej Reginy Beatrix della Scala pomenovali kostol. Opera stojí na jeho mieste. Pôvodné divadlo Regio Ducale v roku 1776 vyhorelo, novú budovu viackrát rekonštruovali. Jej akustika je dokonalá, hudbu ani spev netreba zosilňovať mikrofónmi.

Zdroj: archív

Hudobníkov hrob na viedenskom cintoríne.

Kto dnes platí opernú krásu

La Scala je súkromná, v správnej rade sú firmy a milánska samospráva. Finančne prispieva aj štát. Najnižšie vstupné je 90 eur, ale interiér La Scaly si môžete prezrieť so sprievodcom mimo predstavenia za 25 eur.

Zdroj: archív

Opera La Scala má 240 rokov.

Slováci stáli na slávnom javisku

V milánskej opere účinkovali aj naši známi speváci. Boli to Adriana Kučerová, Štefan Kocán, Ivan Galla, Štefan Margita. Peter Dvorský o La Scale hovorí: „Má úžasný esprit, neprekonateľnú atmosféru.“