Maximilián Hell je v Nórsku ikona
30. 7. 2011, 14:00 (aktualizované: 11. 7. 2024, 1:06)
Zdroj: Archív
Na ostrove Vardo strávil len pár dní, no srdcia Nórov si získal natoľko, že naň dodnes spomínajú. Reč je o uznávanom slovenskom astronómovi 18. storočia Maximiliánovi Hellovi. Severania na jeho počesť zriadili v múzeu stálu expozíciu a na radnicu vyvesili jeho pamätnú tabuľu.
Rodák z Banskej Štiavnice pricestoval do Nórska v roku 1769 na pozvanie vtedajšieho dánskeho kráľa Kristiána VII. V tom čase už bol uznávaný vedec, riaditeľ cisárskeho observatória vo Viedni.
V lete v roku 1761 pozoroval zriedkavý úkaz prechodu Venuše slnečným diskom a neskôr cenné poznatky aj knižne publikoval. Keď prišlo pozvanie pozrieť sa na úkaz ešte raz a navyše za polárnym kruhom, Hell neváhal ani chvíľu.
Svoju nórsku cestu opísal v diele Observatio Transitus Veneris ante discum Solis die 3. junii anno 1769:„Oblak, ktorý zahalil severnú časť oblohy o 9. hodine, 40. minúte do 3. hodiny ráno, úplne prekryl Slnko a zapríčinil, že mnohí pozorovatelia na severe nemohli kontakty pozorovať. Aj moja nádej na pozorovanie bola zmarená. Už som si myslel, že expedícia sa skončí nezdarom.“ Nestalo sa a Hell zaznamenal obrovský triumf. V Nórsku sa mu podarilo vyrátať vzdialenosť Zem – Slnko. Úspech výnimočného Slováka oslavovali nielen severania, ale celý svet.
Raz za život
Ešte aj dnes sa ostrov Vardo pýši objavom Slováka.
V roku 2006 na jeho počesť odhalili dve pamätné tabule. Jedna je osadená na mestskom úrade, druhá v miestnom múzeu, kde je astronómovi venovaná aj stále expozícia. Úkaz, ktorý Hell pozoroval na ostrove, bude opäť viditeľný na budúci rok. Kto ho premešká, druhú šancu už nedostane. Na prechod Venuše slnečným diskom by sa totiž musel dožiť roku 2117.
Nórske kráľovstvo
- kráľ Harald V.
- mena nórska koruna (7,7245 za euro)
- rozloha 385 252 km2
- pobrežie je dlhé 25- -tisíc kilometrov, vrátane fjordov a ostrovov je to až 83-tisíc kilometrov
- na východe Nórsko susedí so Švédskom, s Fínskom a Ruskom
- zo severu, západu a z juhu obmýva krajinu Barentsovo more, Nórske more a Severné more s prielivom Skagerrak
- väčšinu nórskej pevniny tvorí hornatý terén s rozmanitou prírodou, ktorú vytvorili prehistorické ľadovce. Najznámejšie sú fjordy – hlboké žľaby vyhlodané do pevniny, ktoré na konci ľadovej doby zaplavila voda.
- najdlhší fjord Sognefjorden je dlhý 204 kilometrov
- napriek svojej polohe na severe Európy si Nóri užívajú pomerne teplú klímu, najmä v pobrežných oblastiach vďaka Golfskému prúdu
- v oblastiach na sever od polárneho kruhu od konca mája do konca júla nikdy nezapadá slnko. Naopak, od konca novembra do konca januára nikdy nevykukne ponad horizont a sever krajiny zahaľuje polárna noc.
Vyberáme pre vás niečo PLUS
Výber pre vás
Dnes zaujalo
Zamilovaná Žilková: Zbohom, Holomáč! Na Karlštejne s tajomným fešákom. Iskry, objatia a dotyky
Nový rebríček poradia na Zlatú loptu! Dembelé už nie je prvý