Ján Plachetka, prvý člen Siene slávy slovenského šachu, oslavuje významné životné jubileum

Zakladajúci člen Siene slávy slovenského šachu sa narodil 18. februára 1945 v Trenčíne. So šachom ho ako 8-ročného oboznámil otec počas sychravého dňa na chate v Drietome. Pod vplyvom iniciačného zážitku sa na základnej škole v rodnom meste zapísal do krúžku, ktorý viedol šachový nadšenec a organizátor Karol Kosík. Ján Plachetka hneď na svojom prvom turnaji skončil na druhom mieste, hoci bol napospol mladší ako jeho súperi.

V začiatkoch mu pomohol aj Rudolf Meliš ako duša šachového života pod hradom Matúša Čáka i na celom západe Slovenska.

V roku 1978 sa Ján Plachetka stal prvým slovenským šachistom v povojnových dejinách, ktorý dosiahol titul medzinárodný veľmajster – Grand Master (GM). Medzinárodná šachová federácia (FIDE) mu ho oficiálne udelila na svojom kongrese v Buenos Aires.

S Jánom Plachetkom je v zmysle úspechov neodmysliteľne spojené, že bol člen čs. družstva, ktoré na Šachovej olympiáde 1982 vo švajčiarskom Luzerne získalo strieborné medaily. Individuálne prispel 6 bodmi z 8 možných. Päť partií vyhral, dve remizoval a len jednu prehral. V rámci toho odohral svoju možno životnú partiu, keď remizoval s Holanďanom Johnom van der Wielom, čím definitívne rozhodol o konečnom umiestnení hneď za vtedy v podstate nepremožiteľnými Sovietmi.

Počas svojej kariéry vyhral Ján Plachetka približne 30 významných turnajov. Posledný triumf dosiahol v roku 2008 v belgickom Charleroi. Z pozície trénera, šesť rokov aj reprezentačného, sa podieľal na výchove mnohých popredných hráčov, napríklad Reginy Theissl Pokornej, Evy Repkovej, Zuzany Borošovej či Tomáša Petríka.

Jána Plachetku ako prvého člena uviedli do vznikajúcej Siene slávy slovenského šachu 7. septembra 2024 na galavečere SŠZ v Bratislave pri príležitosti osláv storočnice od vzniku dobovej stavovskej organizácie v Trenčianskych Tepliciach – Slovenskej šachovej župy. „Sebe aj budúcim členom želám, aby sme sa v tej Sieni slávy slovenského šachu cítili dobre,“ s úsmevom vtedy vyhlásil. Prítomní mu vzdali úctu a vyjadrili poďakovanie prostredníctvom potlesku postojačky.