Herec Roman Pomajbo si siahol až na dno: Žil som z ruky do úst

Ako si doma delia peniaze, ale aj to, čo ho naučila koronakríza, prezradil portálu Národnej banky Slovenska www.5penazi.sk.

Dostávali ste od rodičov vreckové?
Ako dieťa nie. Ani za odmenu, ani za dobré známky. Rodičia mi dali vreckové až neskôr, keď som odišiel do Brna študovať herectvo a začal som bývať sám na internáte.

Pamätáte si, koľko to bolo?
Každú nedeľu, keď som odchádzal z domu, dostal som 20 korún na rýchlik tam, 20 korún na rýchlik späť a 20 korún vreckové. Čoskoro som zistil, že nemusím ísť rýchlikom, keď osobný vlak stojí len 12 korún. Radšej som strávil štyri a pol hodiny v osobnom vlaku, ušetril som osem korún do Brna, osem korún na ceste späť a mohol si ich prirátať k vreckovému. Vtedy sme utrácali našetrené peniaze v maringotke v strede Brna, kde boli hracie ponorky. So spolužiakmi sme tam raz-dva minuli vreckové na hry (smiech).

Chodili ste na brigády, dokázali ste si počas štúdia alebo cez prázdniny zarobiť?
Školu som mal od rána do večera, ale mali sme povinné kultúrne brigády. Iní stredoškoláci chodili na chmeľ alebo na zemiakové brigády a my sme recitovali. Bola to veľká radosť, keď nám niekto dal nejaké peniaze. Najčastejšie sme však chodili do domova dôchodcov v zostave sláčikové kvarteto, moderátor - recitátor. A to sme vedeli, že dostaneme žemľu a čaj. Ako chlapec z internátu som bol vďačný aj za to (smiech).

Zarábali ste si aj inak ako herectvom?
Cez prázdniny som robil lodníka na parníku na Vranovskej priehrade. To bola moja prvá výplata.

Ako rýchlo ste ju minuli? Urobili ste si radosť s niečím, po čom ste dlho túžili?
Áno, „rozfofroval“ som to. Mal som vtedy prvú frajerku a keďže to bolo v lete na priehrade, kúpil som si značkové plavky, ktoré by som si za iných okolností nikdy nekúpil. Chcel som byť frajer.

Ste otcom štyroch detí, učíte ich šetriť? Dávate im vreckové a sledujete, ako s peniazmi hospodária?
Preniesol som si ekonomické zvyky aj do mojej rodiny. Tak, ako som si ja musel zaslúžiť peniaze, musia si aj moje deti. A potom sa mi stane, že mi dcéra povie: Tatinko, neboj, o chvíľu budem môcť aj ja brigádovať a predávať zmrzlinu, len sa bojím, že zle vydám. A vtedy sa pýtam sám seba, či to nepreháňam, keď takto rozmýšľa dieťa, ktoré je ešte malé a matematiku až tak neovláda.

Odkladáte si na horšie časy?
Som ako taký krtko. Dokonca aj tajne šetrím a odkladám si a potom sa mi stane, že neviem, kam som si to dal. (smiech)

Keď si chcete urobiť radosť niečím drahším, pýtate sa na názor manželky alebo najprv kúpite a potom sa opýtate?
To je vždy veľká dilema. Rád chystám prekvapenia – na výročie, narodeniny, Vianoce. Vtedy nepozerám na peniaze. A potom vidím v jej očiach, že som to netrafil a je problém to vrátiť. Preto už aj ja patrím ku chlapom, ktorí sa pri vyššej investícii radšej poradia. U nás teda nehrozí, že prídem, zaštrngám kľúčmi a hrdo zahlásim– rodinka, kúpil som vám auto.

Dostali ste sa niekedy do finančnej núdze?
Zažil som to, keď som žil rok v Austrálii. Tam som si siahol na dno. Žil som z ruky do úst. Odišiel som zo Slovenska ako veľký herec a zrazu som robil čašníka, upratovača, umývača, aby som prežil. A v takých okamihoch si človek spomenie, kto mu dlží sto korún, prečo zbytočne platí paušál, koľko peňazí ide bokom.

Na čom ešte zvyknete „prerábať“?
Vďaka korone som si uvedomil, koľko peňazí mi uniká na nezmyselné poplatky. Zrazu sme nemali príjem, len výdavky. Vyrušovali ma najmä všetky tie združené poistenia, poplatky za účty, lebo vtedy bolo aj 5 eur dôležitých, rovnako aj paušály za telefóny. Konečne som mal čas urobiť si poriadok, zistil som, koľko vecí nepotrebujem.

Máte chvíľku? Viac o Romanovi Pomajbovi a ďalšie zaujímavé rozhovory so známymi osobnosťami o peniazoch nájdete na portáli www.5penazi.sk, ktorý vám prináša Národná banka Slovenska. S ním budete mať cenné rady o peniazoch vždy po ruke.