Génius Rembrandt: Napriek hendikepu sa stal velikánom medzi umelcami

Narodil sa v rodine mlynára a pekárovej dcéry. Na svet prišiel 15. júla 1606 v Leidene ako ôsme dieťa Harmena Gerritszoona van Rijna a Neeltgen Willemsdochter van Zuytbrouckovej. Nikto z jeho príbuzenstva nemaľoval, jeho však dali za žiaka k leidenskému maliarovi Jacobovi von Swanenburghovi, potom k Pieterovi Lastmanovi v Amsterdame. Žil v dome Hendricka van Uylenburga, obchodníka s umením, ktorého obrazy boli dobre platené. Nie div, že si maľovanie zamiloval.

Socha Rembrandta v Amsterdame, kde žil a pôsobil.
Foto: Shutterstock

Rembrandt údajne trpel na stereoslepotu, keď človek nevníma tri dimenzie priestoru a vidí sploštene. Pre maliara je to však výhodné a on to svojimi obrazmi iba potvrdzoval. V roku 1632 dostal zákazku na obraz Hodina anatómie u doktora Tulpa. Do skupinového portrétu z verejnej pitvy popraveného zločinca zakomponoval živú akciu a stal sa ešte populárnejším. No po bankrote, finančných problémoch a ľúbostných kotrmelcoch začala maliarova sláva upadať.

Sochár a svetobežník Alojz Štróbl: Rýchlik z Budapešti kvôli nemu stál v Kráľovej Lehote

Otcovia mesta zadali obrazy pre novú radnicu iným. U Rembrandta si objednali len jeden obraz, krátko visel na radnici, ale nikdy mu zaň nezaplatili. Rembrandt si prisvojil spôsob slávneho kolegu Caravaggia ako maľovať šerosvit a v tomto duchu vytvoril najslávnejší obraz Nočná hliadka. Jeho cena sa dnes nedá vyčísliť. Pôvodne mal 4,5-krát 5 metrov, ale kus z neho odrezali.

Najznámejší Rembrandtov obraz Nočná hliadka má nevyčísliteľnú hodnotu.
Foto: Shutterstock

Obraz mal obrovský úspech. Rembrandt doň namiesto podpisu vkomponoval kúsok vlastnej tváre. Namaľoval asi tristo obrazov, z toho štyridsať autoportrétov, urobil tristo leptov a vyše dvetisíc kresieb. Napokon však zomrel v chudobe 4. októbra 1669 v Amsterdame. Dnes si zberatelia a galérie cenia jeho diela na milióny.

Aký by to bol umelec, keby sa nezmietal v osídlach lásky a vášní! Taký bol aj Rembrandt, ktorý sa ako mladý vdovec zaplietol so služobnicami vo svojom dome a dostal sa potom do problémov. So sesternicou Saskiou sa maliar zosobášil v roku 1634. Na pôžičku si kúpili dom za 13-tisíc guldenov. Nerozumné narábanie s peniazmi im narobilo finančné problémy. Ani osobný život nebol šťastný. Syn Rumbartus žil iba dva mesiace, umrela aj trojtýždňová dcéra Cornelia.

V roku 1640 sa narodila ďalšia dcéra, pokrstená tiež Cornelia, ale takisto zomrela. Žiaľ, rok po pôrode skonala ako tridsaťročná na tuberkulózu aj Saskia, zanechala po sebe syna Tita, ktorý bol zdravý a rástol, ale potreboval ženskú ruku, takže Rembrandt si za pestúnku najal vdovu Geertje Dircxovú. Onedlho sa stala jeho milenkou. Neskôr ho zažalovala za nedodržanie prísľubu manželstva. Skončila však vo väznici, keď maliar zistil, že ukradla šperky, ktoré predtým kúpil Saskii.

S milovanou manželkou Saskiou.
Foto: Profimedia

V roku 1647 prišla do domu pomocníčka Hendrickje Stoffelsová, s ktorou mal maliar dcéru Corneliu. Protestantská cirkev však jeho milenku považovala za cudzoložnicu a zakázala jej účasť na omšiach. Maliar mal ju aj dcérku rád, oženiť sa však nemohol. Po smrti Saskie dostával finančnú rentu a o tú by svadbou prišiel. V roku 1656 celý majetok vrátane domu previedol na syna a vyhlásil bankrot. Amsterdamský cech maliarov odsúhlasil pravidlo, že Rembrandta si ako umelca už nemožno najať.

Titus a Hendrickje preto založili spoločnosť na predaj jeho malieb. Dokument o spoločnosti označuje Hendrickje ako Rembrandtovu manželku, hoci sa nevzali. V júli 1663 umrela na mor. Syn Titus sa oženil s Magdalenou von Loo, no umrel ešte v tom istom roku. Dcéra Cornélia sa vydala za maliara a svojim deťom dala mená Rembrandt a Hendrickje.