PR článok

Samovražda je druhou najčastejšou príčinou úmrtia detí a mladistvých. Za posledných 9 rokov narástol počet mladistvých s novozistenou psychickou poruchou až o 72,1 %. Ako sa ukazuje, poruchy ústia až do pokusov o samovraždu. Tá sa podľa Svetovej zdravotníckej organizácie WHO stala druhou najčastejšou príčinou úmrtia 15 - 29 ročných ľudí. Hlavnými motívmi sú konflikty a rodinné problémy.

Na základe alarmujúcich údajov sa Svetová federácia pre duševné zdravie (WFMH) rozhodla tohtoročný Deň duševného zdravia zamerať práve na mladých ľudí a ich duševné zdravie v meniacom sa svete. Súčasťou je aj prebiehajúca kampaň <a href="http://www.vyliecmenezaujem.sk/" target="_blank" rel="noopener">Vyliečme nezáujem</a>, ktorej cieľom je upriamiť pozornosť laickej i odbornej verejnosti na alarmujúce štatistiky, týkajúce sa duševného zdravia a prevencie.

Poruchy správania a emočné poruchy so zvyčajným začiatkom v detstve a počas dospievania boli diagnostikované v 20,5 % prípadov. Len v roku 2017 zaznamenalo Národné centrum zdravotníckych informácií 1 800 277 vyšetrení s diagnostikovanou poruchou.

Ako je možné, že si dieťa siahne na život?

Deti do 14 rokov sa pokúsili o samovraždu 35-krát a mladiství od 15 do 19 rokov až 94-krát. Samovražda u troch dievčat vo veku do 14 rokov bola minulý rok dokonaná. Zdá sa až absurdné, že sa u dieťaťa v tomto veku zrodí myšlienka na samovraždu. Preto, ak mladý človek v tomto veku o samovražde čo i len hovorí, netreba nad ním mávnuť rukou. Chlapci svoje depresívne poruchy často skrývajú za imidž zlého správania, dievčatá bývajú považované za precitlivené. Výsledkom je snaha upozorniť na svoje problémy, pocit beznádeje, neschopnosť vysporiadať sa s týmito pocitmi.

Ako veľmi musia byť jeho problémy prehliadané, ak dieťa uvažuje o samovražde? Zo štatistík je zreteľné, že opakujúcimi sa motívmi sú poruchy so zárodkom v detstve a počas dospievania. Problémy v škole, šikana, konflikty v rodine. Detská psychika reaguje na traumy a problémy inak, ako dospelý. Svetová zdravotnícka organizácia zdôrazňuje, že je potrebné si uvedomiť, že dieťa nie je malý dospelý. Príznaky ťažkých duševných porúch sú iné ako u dospelých ľudí, a preto je potrebné venovať im špeciálnu pozornosť a nezamieňať si prvé príznaky vážnej poruchy s tínedžerským správaním, ktoré prejde. Potom už môže byť neskoro.

Príznaky porúch u detí a dospelých sa líšia

Sťažuje sa dieťa na bolesť hlavy, brucha alebo má problémy so spánkom? V kombinácii s depresívnou náladou či poruchami koncentrácie, straty energie a záujmov môže ísť o vážne príznaky depresie u dieťaťa. Čím je dieťa menšie, tým sú príznaky prítomné viac v telesných funkciách ako v psychike. U adolescentov najviac sledujeme prejavy nudy, beznádeje a podráždenú náladu. Častými spúšťačmi depresie u detí sú stres v škole alebo v rodine, strata blízkeho človeka, ale takisto zanedbávanie, psychické či telesné ubližovanie. Pojmy ako šikana a kyberšikana rozhodne netreba brať na ľahkú váhu. To všetko dieťa traumatizuje a môže vyústiť až do sebapoškodzovania a neskôr do pokusu o samovraždu. Napriek tomu je depresia u detí často prehliadaná, až u 30 % chlapcov bola považovaná za poruchu správania. Pritom 50 % všetkých duševných porúch sa objaví už vo veku 14 - 24 rokov. Až 80 % sa objaví vo veku 15 - 18 rokov.

U 32 % mladistvých môže depresia prejsť do bipolárnej poruchy. Ako tento stav spoznať?

Najčastejšími prejavmi sú v tomto prípade prudké zmeny nálad, odmietanie autority, pomočovanie či predčasné nevhodné sexuálne správanie. Príčin je viacero, potrebný je záujem rodiny a okolia, ktorí príznaky včas rozpoznajú a následná lekárska diagnostika. „Je potrebné rodiny edukovať a venovať pozornosť odbornému poradenstvu. Vďaka včasnej diagnostike sa človek s duševnou poruchou môže vrátiť do bežného života,” uvádza MUDr. Ján Šuba, MPH, primár Detskej psychiatrickej kliniky NÚDCH.

Takáto liečba má tri základné fázy - akútnu, pokračujúcu a doliečovaciu. Liečba si vyžaduje dostatok kvalitných lôžok, a žiaľ, práve v nich je aktuálne na Slovensku problém. Súčasná situácia hovorí o absencii doliečovacích lôžok. Pacienti tak nútene zotrvávajú na akútnych lôžkach. „Najväčším problémom pre oblasť Bratislavy a západného Slovenska je doliečovanie. Bývalé 30 lôžkové Oddelenie pre deti a dorast v Psychiatrickej nemocnici P. Pinela v Pezinku bolo už dávnejšie zrušené, a v roku 2015 zanikol aj detský psychiatrický stacionár v Bratislave. Týmto vznikla situácia, že hlavné mesto Slovenska a jeho široké okolie nemá zabezpečenú pokračujúcu liečbu pre deti a dorastencov na lôžkach, ani v psychiatrickom stacionári,” konštatuje Šuba.

O nič lepšie na tom nie je ani východné Slovensko. Košice t. č. vôbec nedisponujú akútnymi pedopsychiatrickými lôžkami. V Prešove síce vzniklo nové oddelenie pre dorastencov, ktorí boli v kontakte s drogami, ale chýba tam školený stredný personál. Alarmujúca je i situácia s pedopsychiatrami. Súčasná platná vyhláška o personálnom obsadení počíta so 17 pacientmi na jedného detského psychiatra na lôžku. Ide o náročnú prácu, a lekári a zdravotné sestry majú aj pre tieto dôvody čoraz menší záujem pracovať na týchto oddeleniach. V Trnavskom a Prešovskom kraji pedopsychiatri chýbajú úplne.

Svetový deň duševného zdravia sa tento rok zameral práve na mládež

Situácia je vážna, a tak sa aj Svetová federácia pre duševné zdravie rozhodla tento rok vo svojej kampani zamerať na mladých ľudí a ich duševné zdravie v meniacom sa svete. Cieľom je upriamiť pozornosť na otázky, ktorej mládež a mladí dospelí v súčasnej dobe čelia a začať rozhovor o tom, čo potrebujú, aby mohli vyrastať zdraví, šťastní a odolní. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sú deti nútene vyrovnať sa s mnohými traumami dnešnej doby, sú konfrontované LGBTQ komunity, etnické menšiny a v dobe internetu sa rozmáha i kyberšikana. Svetový deň duševného zdravia pripadá každý rok na 10. októbra.

Celkovo bolo u nás zaznamenaných 506 samovrážd, dôvodom boli duševné poruchy prameniace v naoko zvyčajných problémoch. Vziať si život sa pokúsilo až 5 000 ľudí. Otázku, či sa táto situácia dá zmeniť, si dlhodobo kladie aj nezisková organizácia Liga za duševné zdravie. Vo svojej aktuálnej informatívnej kampani Vyliečme nezáujem sa rozhodla bojovať s tabuizovaním tém duševného zdravia. Kampaň podporilo niekoľko známych osobností videami na svojich sociálnych sieťach. Sú medzi nimi Iveta Radičová, Evelyn, Sajfa či Peter Bebjak. Namiesto seba v nich upriamujú pozornosť na dôležitosť záujmu o duševné zdravie.

Súčasťou kampane je i zbierka, ktorej cieľom je vyzbierať finančné prostriedky na obnovu 24-hodinovej bezplatnej linky dôvery Nezábudka. Tá už 12 rokov nefunguje. Podporiť organizáciu môžete dobrovoľným príspevkom zaslaním SMS správy na skrátené číslo 833 v hodnote 2 € u všetkých operátorov alebo na stránke <a href="http://www.vyliecmenezaujem.sk/" target="_blank" rel="noopener">Vyliečme nezáujem</a>.

<a href="http://www.dusevnezdravie.sk/" target="_blank" rel="noopener">Liga za duševné zdravie</a> na Slovensku už 18 rokov mení postoje slovenskej verejnosti k zdraviu a svojimi aktivitami znižuje stigmatizáciu ľudí s duševnými poruchami. Staré predsudky nás obmedzujú a môžu spôsobovať diskrimináciu. Ten najhorší stav je nezáujem. Nezáujem verejnosti, ale aj inštitúcií o duševné zdravie, o ľudí, ktorí trpia duševnými problémami. Súčasťou kampane je Zbierka DNI NEZÁBUDIEK, aby sa získané financie mohli rozdeliť do slovenských regiónov na projekty, ktoré pomáhajú ľuďom s duševnými poruchami. Prevencia je vždy lacnejšia ako liečba.

Duševné zdravie mládeže potrebuje špeciálny záujem

PR článok

Plus TV

Dramatické chvíle v prístave: Zakotvená loď sa začala potápať

KONIEC kamarátstvu Lucy a Kláry? Slová o veľkom sklamaní

Herec Miro Noga: Vieme, čím rád poteší mladšiu MANŽELKU Janku