Archeológovia zrejme objavili, ako starovekí Egypťania stavali PYRAMÍDY. Sú v tom ČARY alebo...

Už na základnej škole sa deti učia, ako sa stavali pyramídy: Bloky obrovských kvádrov prevážali na lodiach po Níle, čo ušetrilo väčšinu práce. Avšak tí, ktorí sa viac zaujímajú o túto tému sa zvyčajne pozrú do mapy a zistia, že Níl okolo pyramíd netečie. Pyramídy totiž ležia viac ako desať kilometrov od brehov posvätnej rieky.

Vedci doteraz pracovali s hypotézou, že Níl mohol v minulosti tiecť inokade. A teraz prišli aj s dôkazmi. Podarilo sa im totiž objaviť stratené a zabudnuté rameno Nílu. Nové nálezy ukazujú, že toto asi 64 kilometrov dlhé rameno slúžilo asi tisícku rokov na dopravu stavebných kameňov, z ktorých sa potom vztyčovali pyramídy. „Veľa z nás, ktorí sa zaujímame o staroveký Egypt, si uvedomujeme, že Egypťania museli na stavbu pyramíd a údolných chrámov, využívať vodnú cestu. Ale nikto si nebol istý polohou, tvarom, veľkosťou ani blízkosťou tejto vodnej cesty, ktorá musela viesť k miestu, kde pyramídy stoja,“ uviedla Eman Ghoneimová z Univerzity Severnej Karolíny vo Wilmingtone v USA. Práve ona v spolupráci so svojimi doktorandami túto tepnu našla.

Podarilo sa jej to vďaka detailnému štúdiu satelitných snímok, na ktorých po stratenej časti Nílu pátrali. Našli na nich stopy, ktoré by mohli zodpovedať štruktúre takéhoto javu, ale to ešte ako dôkaz nestačilo. Ďalšia časť výskumu prebiehala priamo v Egypte, kde vedci vykonali geofyzikálny prieskum a analýzu jadier usadenín, aby potvrdili, že ide naozaj o sedimenty pochádzajúce z riek a že sa nachádzajú na mieste, kde bola v minulosti voda. „Náš výskum prináša prvú mapu jedného z hlavných starovekých ramien Nílu v takom veľkom meradle a spája ho s najväčšími pyramídovými poľami Egypta,“ dodala bádateľka.

Autori štúdie predpokladajú, že toto rameno postupne zanikalo kvôli veľkému suchu, ktoré zasiahlo Egypt približne pred 4200 rokmi. „Identifikovali sme úseky hlavnej zaniknutej nílskej vetvy, ktorú sme pomenovali Ahramatská vetva, prebiehajúca na úpätí Západnej púštnej plošiny, kde leží väčšina pyramíd,“ popísali výskumníci v článku, ktorý vyšiel v odbornom časopise Communications Earth and Environment. Rameno viedlo k miestu, kde stojí asi tridsiatka známych pyramíd. „Mnoho pyramíd má hrádze, ktoré vedú k tomuto ramenu a sú zakončené údolnými chrámami, ktoré pozdĺž neho mohli v minulosti fungovať ako riečne prístavy,“ uvádza štúdia. „Domnievame sa, že Ahramatská vetva hrala úlohu pri stavbe pamiatok a že bola aktívna a slúžila ako dopravná vodná cesta pre robotníkov a stavebný materiál na miesta pyramíd,“ dodali egyptológovia.