Líčenie ako znak bohatstva v starovekom Egypte
Aby sme pochopili pôvod líčenia, musíme sa vrátiť v čase. Prvýkrát sa make-up objavil v starovekom Egypte, kde slúžil ako znak bohatstva. Prepracovaná očná linka charakteristická pre egyptské umenie sa objavila u mužov a žien už v roku 4000 pred n. l. Ceruzka, rúž, líčka, biely prášok na zosvetlenie tónu pleti a malachitové očné tiene, ktorých zelená farba predstavovala bohov Hora a Re, boli populárne najmä u egyptskej aristokracie.
Make-up v Biblii a v starovekom Ríme
Make-up je spomenutý aj v Biblii, a to ako v židovských písmach, tak aj v kresťanskom Starom a Novom zákone, ktoré argumentujú proti používaniu líčenia, a snažia sa odradiť veriacich od márnomyseľnosti.
Rovnako opovrhovali kozmetikou aj starovekí Rimania, aj keď nie z náboženských dôvodov. Muži a ženy používali hygienické produkty, ako sú mydlá do kúpeľa, dezodoranty a zvlhčovače. Ženy boli povzbudzované, aby zlepšovali svoj prirodzený vzhľad odstraňovaním chĺpkov na tele, avšak samotné líčidlá, ako napríklad rúže alebo líčka, boli spájané s prostitútkami, a preto boli považované za znak nehanebnosti. Vysmievanie sa všetkým, ktorí sa líčili, bolo bežným námetom rímskych básní a divadelných hier, a to aj napriek tomu, že herci predstavovali jednu z mála tried ľudí, od ktorých sa líčenie očakávalo. Tejto téme sa venovali aj rímski lekári, básnici a filozofovia, ktorí sa voči líčeniu ohradzovali vo svojich osobných spisoch.
Tento rímsky pohľad na kozmetiku bol aspoň čiastočne zakorenený v stoicizme, filozofii, ktorá vyzdvihovala morálnu dobrotu a ľudský rozum. Stoici považovali krásu za vnútorne spojenú s dobrom. Skutočná krása bola spájaná s morálnymi činmi. Zdobenie tela kozmetikou znamenalo nežiaducu márnosť alebo sebectvo. Tento názor, ktorý v Ríme výrazne ovplyvnil názor na kozmetiku, prevládal aj medzi starovekými gréckymi mysliteľmi. Mnohí Rimania si však aj napriek tomuto všeobecnému presvedčeniu bielili tváre a lemovali oči. Mohli by sme povedať, že práve v tomto období vznikol naturálny, alebo tzv. nahý spôsob líčenia, ktorý sa v súčasnosti častokrát skladá iba z kvalitného make-upu. Dnešní výrobcovia kozmetiky a vizážisti však dokázali tento spôsob líčenia dotiahnuť do dokonalosti tým, že ako prvý nanášajú primer – podkladová báza používaná pred aplikáciou akéhokoľvek iného produktu, vďaka ktorej make-up vydrží dlhšie, neotiera sa, a nanáša sa rovnomerne. Ten sa častokrát zamieňa s tzv. foundation make-up, ktorý má krémovú konzistenciu, pripomína farbu pokožky, a nanáša sa na podkladovú bázu. Vďaka týmto trikom by prítomnosť líčenia nespoznali ani v Antike.
Líčenie v západnom svete
Podobne pokračoval aj diškurz v prijímaní make-upu v západnom svete. Obdobie renesancie zahŕňalo všetky formy fyzickej krásy, ktoré sa ľudia snažili dosiahnuť, a to najmä farbením vlasov a zosvetľovaním pokožky, ktoré boli často vďaka obsahu práškového olova toxické. V polovici 19. storočia britská kráľovná Viktória označila líčenie za vulgárne, a kozmetika tak opäť na čas vyšla z módy. Mnohé ženy sa však líčili tajne.
Make-up náš každodenný
Výrazné líčenie opäť dostalo priestor až približne v 20-tych rokoch minulého storočia. Kozmetický priemysel sa zmenil. Ženy samy začali predávať kozmetiku vo svojom okolí, a to najmä iným ženám, ktoré chceli vylepšovať svoj vzhľad. Na trhu vzniklo nespočetné množstvo kozmetických značiek a kozmetika, najmä tá značková a inzerovaná, sa opäť stala znakom bohatstva a prestíže. V dnešnej dobe však slúži na zvýraznenie sexepílu a prirodzenej krásy ženy. Inzerenti tak nakoniec ženy presvedčili, že kozmetika nie je hriech, ale naopak – kozmetika je nevyhnutnosť.
