Zopakuje sa HISTÓRIA? NOVÉ FOTO z Černobyľa deň po výbuchu naháňajú hrôzu, experti sa ZHODLI!

Ako vyzeral deň po výbuchu černobyľskej jadrovej elektrárne? Keďže sa prísny režim snažil haváriu v roku 1986 ututlať a tvrdil, že "požiar" reaktora majú pod kontrolou, nasledujúce sobotňajšie ráno ulice v meste Pripjať prekvitali životom. Deti sa hrali na ihriskách, dospelí boli v práci a tých, čo mali voľno, vyhnalo na vzduch slnečné počasie. Vzhľadom na ruskú inváziu a obsadenie Černobyľa ruskou armádou sa však dnes mnohí obávajú, že sa história z roku 1986 môže zopakovať!

Nové fotografie z mesta Pripjať boli podľa britského denníka The Sun vyhotovené iba niekoľko hodín po výbuchu, teda nasledujúce sobotňajšie ráno. Vo filmovom dokumente s názvom Sky's Chernobyl: The Lost Tapes od filmára Jamesa Jonesa, na ktorom začal pracovať pred dvomi rokmi,  vidieť nič netušiace rodiny, ako sa bezstarostne prechádzajú po parku, pritom nemajú ani najmenšie tušenie, že v skutočnosti sú vystavení smrteľnému množstvu radiácie.

"Cítila som sa ako v nebi," spomína v dokumentárnom filme Lyudmilla, ktorá sa do mesta Pripjať presťahovala v roku 1972. "Nikdy predtým som nevidela také krásne a pulzujúce mesto. Všetko bolo krásne, zelené a neďaleko bola rieka," spomína na najkrajšie roky svojho života. Postava Lyudmilli, ktorá bola v čase výbuchu v piatom mesiaci tehotenstva, sa objavila aj v minisérii s názvom Černobyľ (2019), ktorý odvysielala stanica HBO.

Mesto malo podľa The Sun v tom čase najvyššiu pôrodnosť v celom ZSSR a vláda hovorila, že je to jedno z najlepších a najbezpečnejších miest pre život na zemi. Sovieti boli o tom natoľko presvedčení, že okolo elektrárne nepostavili ani "ochranný plášť" v prípade úniku radiácie. To ešte netušili, ako veľmi sa v mýlia. Jadrová elektráreň v Černobyli vybuchla 26. apríla 1986 a odhadom si vyžiadala približne 200-tisíc úmrtí. Mnoho z nich zomrelo až časom na následky silnej radiácie. Oficiálne počty ZSSR však doteraz uvádzajú iba 31 obetí.  

V novembri 2000 bývalý ukrajinský prezident Leonid Kučma počas slávnostného ukončenia prevádzky osobne stlačil vypínač 3. reaktora a odstavil tým definitívne celú Černobyľskú jadrovú elektráreň. V skutočnosti sa však v elektrárni ešte stále nachádza množstvo rádioaktívneho materiálu, ktorý môže pre ľudstvo predstavovať hrozbu, čo si veľmi dobre uvedomujú aj samotní Ukrajinci. 

Taktiež treba dodať, že elektráreň leží na strategickom bode, kadiaľ sa presúvajú ruské vojská smerom do hlavného mesta.

Podľa odborníka na jadrové zbrane Edwina Lymana však situácia nie je až taká hrozná, ako to na prvý pohľad vyzerá. Bombardovanie Černobyľa ruskou armádou by podľa neho nestačilo ani na to, aby sa do ovzdušia dostalo veľké množstvo rádioaktívneho materiálu. Rovnaký názor má aj česká fyzička Dana Drábová, podľa ktorej by ruská armáda nemohla spôsobiť ďalšiu jadrovú katastrofu a to ani v prípade, že by Rusi nasadili tie najtvrdšie zbrane. Pre denníkN prezradila, že rádioaktívny oblak, ktorý by vznikol, by s najväčšou pravdepodobnosťou neprekročil hranice uzavretej zóny.

Ako sme už uviedli, odborníkom nerobí vrásky na čele Černobyľská jadrová elektráreň, ale ďalších 15 jadrových reaktorov na ukrajinskom území, ktoré sú stále funkčné a v prevádzke. Informuje o tom Bloomberg na svojej webovej stránke. Tieto reaktory sú naplnené jadrovým palivom a v prípade, že by do takéhoto reaktora "zablúdila" ruská raketa , pre celú Európy by to znamenalo obrovskú katastrofu.

Mnohé z týchto reaktorov sú podľa Bloombergu už zastaralé a v Európskej únii a všade inde na svete by ich prevádzku z bezpečnostných dôvodov už dávno zrušili. James Acton, jadrový analytik z Carnegie Endowment for International Peace, vo štvrtok varoval,  že útoky na ukrajinskú elektrickú infraštruktúru môžu mať vážne dôsledky pre jadrovú bezpečnosť. Reaktory si vyžadujú stabilné dodávky elektriny a vody, pričom obe by mohli byť ohrozené vojenskou akciou. V hre je aj ľudský faktor. 

"Pre zamestnancov ukrajinskej jadrovej elektrárne je v aktuálnej situácii nebezpečné už len samotné cestovanie do práce," napísal vo svojom príspevku na Twitteri. Keďže je v krajine vojna, zamestnanci pracujú pod veľkým tlakom a ak by sa v elektrárni predsa len niečo stalo, k jadrovým reaktorom sa nemusia včas dostať ani záchranné jednotky alebo hasiči.