Zaujímavosti okolo Nobelovej ceny za mier

Prehľad ďalších zaujímavých informácií o Nobelovej cene za mier a jej doterajších laureátoch:

Nobelovu cenu za mier udelili nielen jednotlivcom, ale získali ju aj inštitúcie. Boli to Medzinárodný výbor Červeného kríža (1917, 1944, 1963), UNICEF (1965), Amnesty International (1977) a Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (1981). O finančnú čiastku sa 28-krát delili dvaja a jedenkrát (1994) až traja laureáti - Jásir Arafat, vodca Organizácie za oslobodenie Palestíny, izraelský minister zahraničných vecí Šimon Peres a izraelský premiér Jicchak Rabin.

Nobelov výbor prijal v roku 2009 na prestížnu cenu rekordných 205 nominácií.

Laureáta Nobelovej ceny v roku 2008 vybrali zo 197 nominovaných, čo je o 16 viac ako v roku 2007. V roku 2005 bolo nominovaných ešte viac - 199.

Keď si v roku 1979 prišla Matka Tereza prevziať cenu, odmietla sa zúčastniť na tradičnom slávnostnom bankete v Osle, pretože peniaze vynaložené naň by podľa nej bolo lepšie minúť na chudobných. Banket následne zrušili.

Najúspešnejším z laureátov je Medzinárodný výbor Červeného kríža, ktorý získal cenu v rokoch 1917, 1944 a 1963. Jedným z prvých ocenených bol v roku 1901 aj zakladateľ Červeného kríža, švajčiarsky spisovateľ Henri Dunant.

Podľa historikov a predstaviteľov Nobelovej komisie je skutočnosť, že cenu nikdy neudelili indickému politikovi Mahátmovi Gándhímu, priekopníkovi nenásilnej občianskej neposlušnosti, ktorý inšpiroval milióny ľudí na celom svete, najväčšia škoda v histórii udeľovania ceny.

Demonštranti hádzali snehové gule v Osle do veľvyslanca USA, keď v roku 1973 prišiel prevziať cenu v mene amerického ministra zahraničných vecí Henryho Kissingera za sprostredkovanie mierovej dohody s cieľom ukončiť vojnu vo Vietname. Severovietnamský líder Le Duc Tho svoju časť ceny odmietol. Išlo o najväčšiu kontroverziu v dejinách ceny.

Medzi nominovaných na toto ocenenie v minulosti patrili aj nacistický diktátor Adolf Hitler a sovietsky krutovládca Josif Stalin.

Hitler zakázal Nemcom prijímať Nobelove ceny po tom, čo cenu za rok 1935 dostal pacifista a protinacisticky orientovaný novinár Carl von Ossietzky. Jeho rozhodnutie zabránilo trom nemeckým vedcom koncom 30. rokov 20. storočia prevziať si ceny za chémiu a medicínu.

Aktivistka za ľudské práva Širin Ebadiová v novembri 2009 informovala, že iránsky súd zmrazil jej bankové účty a pozastavil vyplácanie dôchodkových dávok pre ňu a jej manžela. Úrady na základe nariadenia súdu zhabali aj obsah bankového priečinka Ebadiovej, v ktorom mala aj medailu a diplom spojené s udelením Nobelovej ceny. Udalosť rozpútala diplomatický spor medzi Teheránom a Oslom. Iránske úrady jej napokon o mesiac ocenenie vrátili. Išlo o vôbec prvý prípad, keď nejaký štát "zhabal" Nobelovu cenu za mier.

Izraelský jadrový technik Mordechaj Vanunu, ktorý v 80. rokoch svetu odhalil tajný jadrový program židovského štátu, požiadal 24. februára 2010 Nobelov výbor, aby ho vyškrtol zo zoznamu kandidátov na Nobelovu cenu mieru. Vanunu si neželal cenu, ktorej držiteľom je aj izraelský prezident Šimon Peres. Vanunu označil Peresa, ktorý získal cenu v roku 1994 ako vtedajší minister zahraničných vecí, za otca tajného jadrového programu Izraela.

Prvýkrát za ostatných 74 rokov na slávnostnej ceremónii udeľovania Nobelovej ceny za mier v roku 2010 neodovzdali prestížne ocenenie do rúk jeho laureáta. Čínske úrady neumožnili väznenému disidentovi Liou Siao-poovi odcestovať do nórskeho Osla a na mieste, kde mal sedieť, bolo symbolicky iba prázdne kreslo. Liou Siao-po si odpykáva 11-ročný trest odňatia slobody ako spoluorganizátor Charty '08.

Čína a ďalších najmenej 18 krajín s veľvyslanectvami v Osle odmietlo pozvanie na slávnostnú ceremóniu. Hoci päťčlenný Nobelov výbor pôsobí nezávisle od nórskej vlády, Čína zrušila aj stretnutia s členmi nórskej vlády.