Od začiatku vojny na Ukrajine prešiel už ROK: TAKTO sa to začalo a AHA, čo všetko sa udialo!
24. 2. 2023, 12:15 (aktualizované: 1. 6. 2024, 14:52)
24. februára 2022 oznámil ruský prezident Vladimir Putin v skorých ranných hodinách svoje rozhodnutie začať inváziu na Ukrajinu, ktorú označil za "špeciálnu vojenskú operáciu" s cieľom vykonať "demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny". Útok sa začal o necelú hodinu po prejave.
Zdroj: Evgeniy Maloletka
Zdroj: Evgeniy Maloletka
Zdroj: TASR/AP
Galéria k článku
2022
FEBRUÁR
- Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že jeho krajina prerušuje diplomatické styky s Ruskom. Zároveň vyhlásil na území Ukrajiny všeobecnú mobilizáciu.
- Lídri EÚ na mimoriadnom summite rozhodne odsúdili agresiu a dohodli sa na uvalení sankcií na Rusko.
- Severoatlantická aliancia rozhodla o posilnení svojich pozemných, námorných a vzdušných síl na východnom krídle NATO blízko Ukrajiny a Ruska.
- Ruské vojská obsadili časti Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny aj černobyľskú jadrovú elektráreň. Nakrátko ovládli aj letisko neďaleko Kyjeva.
26. februára - Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odmietol ponuku Spojených štátov na evakuáciu z Ukrajiny.
28. februára - V Bielorusku, v blízkosti bielorusko-ukrajinskej hranice na brehu rieky Pripiať, sa uskutočnilo prvé kolo rokovaní zástupcov Ruska a Ukrajiny.
Článok pokračuje na ďalších stranách >>>
MAREC
2. marca - Po zhodnotení bezpečnostnej situácie sa Slovensko rozhodlo evakuovať svoju ambasádu v Kyjeve.
3. marca - V Bielorusku, pri poľských hraniciach, sa konalo druhé kolo mierových rozhovorov medzi Ruskom a Ukrajinou.
4. marca - Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg povedal, že Aliancia nevyhlási bezletovú zónu nad Ukrajinou.
7. marca - Na bieloruskej strane Bielovežského pralesa - národného parku ležiaceho pri poľsko-bieloruských hraniciach - sa uskutočnilo tretie kolo mierových rozhovorov medzi Ukrajinou a Ruskom.
10. marca - V tureckom letovisku Antalya sa stretli ministri zahraničných vecí Ruska a Ukrajiny - Sergej Lavrov a Dmytro Kuleba. Schôdzku iniciovalo Turecko.
11. marca - Európski lídri sa na summite vo Versailles zhodli na ceste Ukrajiny k členstvu v EÚ.
14. marca - Prostredníctvom videokonferencie sa uskutočnilo štvrté kolo mierových rozhovorov medzi Ukrajinou a Ruskom.
- Moskva oznámila, že ruská delegácia prerušuje prácu v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy a nebude sa zúčastňovať na jeho zasadnutiach.
15. marca - Kvôli invázii na Ukrajinu bola Ruská federácia vylúčená z Rady Európy.
16. marca - Prezident USA Joe Biden nazval ruského prezidenta Vladimira Putina vojnovým zločincom. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil Bidenove poznámky za neprijateľnú a neodpustiteľnú rétoriku.
29. marca - V Istanbule sa uskutočnilo ďalšie kolo mierových rokovaní medzi ukrajinskou a ruskou delegáciou, ktoré sprostredkovalo Turecko.
APRÍL
1. apríla - Peking si v súvislosti s vojnou na Ukrajine odmietol vybrať stranu, na ktorú sa postaví, a bol aj proti deleniu sveta "na bloky". Predstaviteľom EÚ to na virtuálnom summite EÚ-Čína povedal čínsky premiér Li Kche-čchiang.
2. apríla - V médiách sa objavili fotografie a videá z mesta Buča, ležiacom v Kyjevskej oblasti, odkiaľ sa stiahla ruská armáda. Na záberoch boli mŕtvi civilisti, ktorých telá ležali na uliciach alebo boli pochované v masových hroboch.
6. apríla - Ruské jednotky sa úplne stiahli z oblastí ukrajinských miest Kyjev a Černihiv.
8. apríla - Delegácia na čele s predsedníčkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou, ktorej súčasťou bol i slovenský premiér Eduard Heger a šéf diplomacie EÚ Josep Borrell, dorazila na Ukrajinu.
- Slovensko darovalo Ukrajine systém protivzdušnej obrany S-300.
MÁJ
5. mája - Kremeľ obvinil Západ, že zásobovaním Kyjeva zbraňami bráni "rýchlemu" ukončeniu ruského vojenského ťaženia na Ukrajine.
8. mája - Prvá dáma USA Jill Bidenová navštívila v sprievode predsedu vlády Eduarda Hegera, jeho manželky a ministra vnútra Romana Mikulca hraničný priechod s Ukrajinou vo Vyšnom Nemeckom.
10. mája - Volodymyr Zelenskyj sa Slovensku poďakoval za solidaritu a pomoc, ktorú poskytujeme Ukrajine. Vo videopríhovore poslancom Národnej rady SR zároveň vyzval na pokračovanie pomoci.
18. mája - Fínsko a Švédsko oficiálne podali svoje žiadosti o členstvo v NATO.
20. mája - Ruská armáda tvrdila, že "úplne oslobodila" oceliarsky komplex Azovstaľ v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol, v ktorom sa skrývali poslední ukrajinskí vojaci brániaci toto mesto pred ruskou agresiou.
23. mája - Ukrajinský súd odsúdil na doživotie ruského vojaka Vadima Šišimarina. Obvinený bol z vojnového zločinu zabitia neozbrojeného civilistu.
27. mája - Ukrajinská pravoslávna cirkev spadajúca pod Moskovský patriarchát oznámila, že prerušuje vzťahy s Ruskom pre jeho inváziu na Ukrajinu, pričom deklaruje svoju "úplnú nezávislosť".
31. mája - Prezidentka SR Zuzana Čaputová pricestovala na návštevu Ukrajiny.
JÚN
6. júna - Český prezident Miloš Zeman uviedol, že ruský prezident Vladimir Putin patrí pred vojnový súd.
JÚL
29. júla - Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken absolvoval telefonický rozhovor so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom. Išlo o ich prvý kontakt od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.
AUGUST
16. augusta - Loď MV Brave Commander naložená 23.000 tonami obilia vyplávala z ukrajinského čiernomorského prístavu Pivdennyj smerom k pobrežiu Džibuti.
SEPTEMBER
13. septembra - Pápež František vyzval na mier a ukončenie "nezmyselnej a tragickej vojny" na Ukrajine.
15. septembra - Vojnou zmietaná Ukrajina bude mať podporu Európskej únie tak dlho, ako to bude potrebné. Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová to povedala počas návštevy Kyjeva.
- Pápež František označil dodávky zbraní na Ukrajinu na sebaobranu za morálne legitímne.
20. septembra - Reakcia medzinárodného spoločenstva na ruskú okupáciu častí Gruzínska a Ukrajiny bola nedostatočná. Táto slabosť povzbudila Rusko k ďalšej agresii, povedala vo všeobecnej rozprave na 77. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN prezidentka SR Zuzana Čaputová.
21. septembra - Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu.
23. septembra - V štyroch regiónoch, ktoré na východe a juhu Ukrajiny okupujú ruské sily, sa začali referendá o ich pripojení k Rusku. Do 27. septembra sa konali v samozvaných republikách - Doneckej a Luhanskej a v okupovaných častiach Chersonskej a Záporožskej oblasti.
26. septembra – V blízkosti dánskeho ostrova Bornholm bol oznámený únik plynu na plynovodoch Nord Stream 1 a Nord Stream 2 smerujúcich po dne Baltského mora z Ruska do Nemecka.
OKTÓBER
4. októbra - Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal dekrét, ktorým oficiálne vyhlásil vyhliadky na rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom za "nemožné".
5. októbra - Ruský prezident Vladimir Putin podpísal zákony o pričlenení štyroch ukrajinských regiónov okupovaných ruskou armádou k Ruskej federácii. Ide o samozvanú Doneckú ľudovú republiku (DĽR), samozvanú Luhanskú ľudovú republiku (LĽH) a časti Záporožskej a Chersonskej oblasti.
8. októbra - Ruské ministerstvo obrany vymenovalo generála Sergeja Surovikina za hlavného veliteľa vojsk špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine.
- Výbuch, pri ktorom zahynuli traja ľudia, vážne poškodil cestný a železničný Kerčský most, spájajúci Rusko s anektovaným Krymom.
11. októbra - Hlavy štátov V4 - prezidentka SR Zuzana Čaputová, český prezident Miloš Zeman, poľský prezident Andrzej Duda a prezidentka Maďarska Katalin Nováková - odsúdili počas stretnutia v Bratislave ruskú agresiu na Ukrajine.
12. októbra - Valné zhromaždenie OSN odsúdilo drvivou väčšinou ruský "pokus o nelegálnu anexiu" štyroch čiastočne okupovaných ukrajinských regiónov a vyzvalo všetky krajiny sveta, aby tento krok neuznali.
26. októbra - Senát, horná komora poľského parlamentu, schválil jednohlasne rezolúciu, v ktorej označil Ruskú federáciu za teroristický režim.
NOVEMBER
5. novembra - Irán po prvý raz priznal, že Rusku dodával bojové drony.
15. novembra - Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Rusko z vypálenia rakiet na Poľsko, ktoré usmrtili dve osoby. Ruské ministerstvo obrany poprelo správy o údajnom dopade dvoch ruských rakiet v Poľsku.
16. novembra - Dopad rakety na poľské územie bol zrejme nehodou a nešlo o zámerný útok, vyhlásil poľský prezident Andrzej Duda.
- Dopad rakiet v poľskej obci Przewodów neďaleko hraníc s Ukrajinou nebol podľa všetkého zámerným útokom. Uviedol to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg po mimoriadnom stretnutí veľvyslancov Aliancie v Bruseli.
23. novembra - Poslanci EP v Štrasburgu schválili rezolúciu, v ktorej označili Rusko v súvislosti s agresiou voči Ukrajine za štát podporujúci terorizmus.
25. novembra - Trvalý mier sa nedosiahne, kým nebude Krym vrátený Ukrajine, vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
DECEMBER
1. decembra - Čínsky prezident Si Ťin-pching vyzval počas stretnutia s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom v Pekingu na rokovania o politickom riešení konfliktu na Ukrajine.
3. decembra - Kremeľ oznámil, že "neprijme" cenový strop na ruskú ropu, na ktorom sa dohodla skupina G7 spoločne s Austráliou a EÚ.
15. decembra - Členské štáty Európskej únie sa jednomyseľne dohodli na prijatí v poradí deviateho balíka sankcií voči Rusku v súvislosti s vojnou na Ukrajine.
21. decembra – Ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského prijal vo Washingtone americký prezident Joe Biden.
28. decembra - Kremeľ odmietol desaťbodový mierový plán ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s tým, že návrh na ukončenie konfliktu na Ukrajine musí prihliadať aj na novú "realitu" a na pripojenie štyroch ukrajinských administratívnych oblastí k Rusku.
2023
JANUÁR
5. januára - Ruský prezident Vladimir Putin je otvorený "serióznemu dialógu" s Kyjevom, ak Ukrajina uzná okupáciu vlastných území Ruskom. Šéf Kremľa to uviedol v telefonickom rozhovore s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom.
13. januára - Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navrhol slovenskej prezidentke Zuzane Čaputovej, aby sa pripojila k jeho mierovému plánu zameranému na ukončenie vojny na Ukrajine.
16. januára - Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková vyzvala na zriadenie špeciálneho medzinárodného tribunálu, ktorý by súdil vedenie Ruska za inváziu na Ukrajinu.
25. januára – Nemecko dodá Ukrajine tanky Leopard 2. Nový spolkový minister obrany Boris Pistorius spresnil, že prvé tanky Leopard by mohli byť na Ukrajinu dodané za približne tri mesiace.
30. januára - Nemecký kancelár Olaf Scholz počas návštevy Čile kritizoval diskusiu o dodaní bojových lietadiel na Ukrajinu, ktorá sa podľa neho vedie samovoľne.
- Chorvátsky prezident Zoran Milanovič skritizoval západné krajiny za poskytovanie tankov a iných zbraní Ukrajine na boj proti ruským inváznym silám. Tvrdí, že poskytovanie zbraní Kyjevu iba predlžuje konflikt.
FEBRUÁR
2. februára - Pobaltské krajiny a Poľsko žiadajú medzinárodné športové organizácie, aby zakázali športovcom z Ruska a Bieloruska súťažiť na olympijských hrách a ďalších športových podujatiach počas vojny na Ukrajine.
6. februára - Námestník generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti Martin Griffiths uviedol, že od začiatku konfliktu utieklo z Ukrajiny do susedných krajín už takmer osem miliónov ľudí.
8. februára - Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pricestoval do Londýna, kde sa stretol s britským kráľom Karolom III., premiérom Rishim Sunakom a vystúpil pred členmi oboch komôr britského parlamentu.
- Vo večerných hodinách pricestoval ukrajinský prezident do Paríža, kde sa stretol na neskorej pracovnej večeri s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a nemeckým kancelárom Olafom Scholzom.
9. februára - Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj pricestoval do Bruselu, kde sa zúčastnil na mimoriadnom summite Európskej únie. Počas osobného stretnutia s dočasne povereným predsedom vlády SR Eduardom Hegerom na summite EÚ v Bruseli oficiálne požiadal Slovensko o dodanie stíhačiek MiG-29 na účely obrany pred ruskou agresiou. Heger mu odpovedal, že Slovensko urobí maximum, aby tejto požiadavke vyhovelo.
10. februára - Poľský premiér Mateusz Morawiecki vyhlásil, že akékoľvek rozhodnutie o dodávke bojových lietadiel Ukrajine musí prísť od NATO.
16. februára - Národná rada SR opätovne odsúdila ruskú agresiu na Ukrajine a vyjadrila podporu nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny.
18. februára - Viceprezidentka Spojených štátov Kamala Harrisová obvinila na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii Rusko z páchania zločinov proti ľudskosti na Ukrajine. USA tak prvýkrát oficiálne uznali ruskú agresiu na Ukrajine za zločiny proti ľudskosti.
20. februára - Americký prezident Joe Biden dorazil do Kyjeva na vopred neohlásenú návštevu. Išlo vôbec o prvú návštevu šéfa Bieleho domu na Ukrajine od začiatku ruskej invázie a prvú za uplynulých 15 rokov.
21. februára - Rusko pozastavuje plnenie záväzkov, ktoré vyplývajú z Dohody o znížení počtu strategických zbraní (Nová dohoda START) so Spojenými štátmi, na základe ktorej boli vykonávané vzájomné inšpekcie jadrových zbraní. V prejave o stave krajiny to vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin.
- Severoatlantická aliancia je v súčasnosti silnejšia než kedykoľvek predtým, vyhlásil vo Varšave americký prezident Joe Biden na stretnutí s poľským prezidentom Andrzejom Dudom.
- Od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu bolo zaznamenaných najmenej 18.955 civilných obetí, informoval Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (UNHCR). Podľa správy UNHCR bolo z tohto počtu 7199 zabitých a 11.756 ranených. Skutočné čísla sú však podstatne vyššie.

Zdroj: Twitter