Reklama

Washington sa štátnym pohrebom rozlúčil so zosnulým exprezidentom Carterom

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    Desivé peklo v Kalifornii: Zažila ho aj herečka Liv Bielovič
    Zdroj: instagram livbielovic_official
    Reklama

    Natália Kolná

    Externá redaktorka

    V Národnej katedrále vo Washingtone sa vo štvrtok konal štátny pohreb exprezidenta USA Jimmyho Cartera, ktorý zomrel 29. decembra 2024 vo veku 100 rokov. Štvrtok bol v Spojených štátoch vyhlásený za deň smútku, pričom federálne úrady zostali zatvorené, informovala agentúra AFP, píše TASR.

    Hlavný smútočný prejav na štátnom pohrebe vo washingtonskej katedrále predniesol úradujúci prezident Joe Biden, ktorý vyzdvihol najmä Carterov "charakter, ktorý sa zdal byť z minulej éry, ale v skutočnosti ním videl jasne do budúcnosti."

    Zdroj: Susan Walsh

    KK54 Andrewsova vojenská základňa - Členovia rodiny bývalého amerického prezidenta Jimmyho Cartera nastupujú do lietadla na Andrewsovej spojenej základni amerických vzdušných síl pri Washingtone vo štvrtok 9. januára 2025. Po štátnom pohrebe vo Washingtone rakvu s telom letecky prevezú do štátu Georgia, kde Cartera pochovajú po boku manželky Rosalynn, ktorá zomrela v roku 2023 vo veku 96 rokov. Carterovci v manželstve prežili 77 rokov. Demokrat Carter zomrel 29. decembra vo veku 100 rokov. FOTO TASR/AP Members of the Carter family board Special Air Mission 39 after the flag-draped casket of former President Jimmy Carter was loaded onboard, at Joint Base Andrews, Md., Thursday, Jan. 9, 2025. (AP Photo/Susan Walsh, Pool)

    Biden v prejave nepriamo kritizoval populistickú rétoriku republikána Donalda Trumpa, ako aj jeho snahy o zvrátenie výsledku prezidentských volieb z roku 2020. "Máme povinnosť neposkytnúť nenávisti bezpečný prístav a postaviť sa... najväčšiemu hriechu zo všetkých - zneužitiu moci," zdôraznil Biden, ktorý 20. januára odovzdá úrad v Bielom dome Trumpovi.

    S príhovormi vystúpili aj viacerí členovia Carterovej rodiny: jeden z jeho vnukov, Jason, opísal exprezidentovu lásku k prírode v rodnom štáte Georgia a dodal, že jeho starý otec "oslavoval majestát každého živého tvora".

    Zaznela aj pocta od Carterovho republikánskeho predchodcu na poste prezidenta USA Geralda Forda. Ford síce zomrel v roku 2006, ale zanechal príhovor na počesť Cartera - svojho politického rivala, s ktorým sa časom spriatelili. Fordov príhovor prečítal jeho syn Steven.

    Druhý podobný prejav v mene Carterovho už zosnulého viceprezidenta Waltera Mondalea prečítal jeho syn Ted.

    Carterov štátny pohreb bol výnimočný aj tým, že sa na ňom zúčastnilo všetkých päť žijúcich amerických prezidentov: okrem Bidena aj George W. Bush, Bill Clinton, Barack Obama a Donald Trump. Prítomná bola aj viceprezidentka Kamala Harrisová a jej predchodca v úrade Mike Pence. Prítomný bol aj kanadský premiér Justin Trudeau.

    Rakvu s telom z Washingtonu prevezú letecky do mesta Plains v štáte Georgia, kde Cartera pochovajú po boku jeho zosnulej manželky Rosalynn, ktorá zomrela v novembri 2023. Pochovaniu bude predchádzať súkromný pohrebný obrad v baptistickom kostole Maranatha, kde bývalý prezident vyučoval náboženstvo v nedeľnej škole.

    Štátnym pohrebom sa v USA končí takmer týždeň smútku vyhláseného po Carterovej smrti. V súlade so zvyklosťami boli dňom Carterovej smrti štátne vlajky na 30 dní spustené na pol žrde na znak úcty. Zostanú tak aj počas Trumpovej inaugurácie - 20. januára, čo zvolený prezident kritizoval.

    AFP pripomenula, že Carter bol počas svojho jediného funkčného obdobia v rokoch 1977 - 1981 vnímaný ako naivný a slabý prezident, no s odstupom rokov sa do popredia pri jeho hodnotení dostala jeho slušnosť a úspechy v zahraničnej politike - najmä vyjednanie prvej mierovej dohody medzi Izraelom a arabským štátom - Egyptom.

    Známy bol aj podporou projektu Habitat for Humanity a obhajobou občianskych práv, práv žien a ochrany životného prostredia.

    Za svoje projekty v humanitárnej oblasti a na ochranu ľudských práv a demokracie dostal Carter v roku 2002 Nobelovu cenu za mier.

    Autor článku

    Natália Kolná

    Externá redaktorka
    Písaniu sa chcela venovať už odmalička. Najviac ju zaujímajú témy zdravotníctvo, psychológia, no vždy sa rada dozvie niečo nové.