Reklama

Vzorky z Česka odhalili pôvod moderných ľudí: Máme v sebe až 3 percentá neandertálskej DNA

Nové zistenia však prispievajú k hypotéze, že neandertálci neboli až takí primitívni príbuzní rodu Homo sapiens, ako sa predpokladalo.

Zdroj: iStock

Reklama

Všetci ľudia mimo Afriky majú vo svojich genómoch približne dve až tri percentá neandertálskej DNA, tvrdia vedci. Skúmali najstaršie vzorky genómov od siedmich jedincov z lokalít Koneprus-Zlatý kôň v Česku a v Ilsenhöhle-Ranis v Nemecku.

Štúdia, publikovaná vo vedeckom časopise Nature, tiež uvádza, že najstarší moderný Stredoeurópania spolu boli príbuzní, píše iDnes.cz.

Jedným z hlavných objavov tohto výskumu je presné načasovanie miešania s neandertálcami, ktoré nastalo pred 45 000 až 49 000 rokmi. Detailná analýza ukázala, že žena zo Zlatého koňa zdedila neandertálsku DNA z miešania, ktoré sa v jej prípade stalo pred 70 až 80 generáciami, teda zhruba 2000 rokov pred jej narodením.

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    Dve percentá Európanov majú neandertálsku DNA. Zdedili sme po choroby

    Ďalším prekvapivým záverom je genetická príbuznosť medzi jedincami z oboch skúmaných lokalít. Analýza odhalila, že žena zo Zlatého koňa bola príbuzná v piatom až šiestom stupni príbuznosti s dvoma jedincami z Ranis. Tento nález je podľa autorov štúdie dôležitý pre pochopenie migrácií prvých moderných ľudí v Európe a potvrdzuje, že obe skupiny boli súčasťou širšej populácie, ktorá osídlila oblasť strednej Európy.

    Autori štúdie uviedli, že výsledky podporujú hypotézu, že moderní ľudia do Európy migrovali vo viacerých vlnách. Títo prví migranti sa na svojej ceste stretávali s neandertálcami, ktorých populácia bola v Európe pomerne riedka.