Expert na potopenie TITANICU: Zabudnite na báchorky o člnoch či kapitánovi, bolo to takto!

Aká bola teda pravda podľa jedného z najväčších odborníkov na potopenie Titanicu? Čo je skutočnosťou a čo len obyčajným mýtom, pokiaľ ide o Titanic a tragickú smrť zhruba 1500 ľudí? Nové zistenia zverejnil s odvolaním sa na pôvodný dokument s názvom „Debunking the Myths of the Titanic“ uverejnil britský denník Daily Mail.

Ak ste si mysleli, že trojhodinový veľkofilm od Jamesa Camerona vám poskytol tie správne odpovede na najzávažnejšie otázky, ste na omyle...

Podľa Tima Maltina bol kapitán Titanicu Edward Smith medzi posádkou veľmi obľúbený a vôbec nie je pravda, že by pred tragédiou nejako pochybil. V osudnú noc 15. apríla bolo jasno, loď teda išlo rýchlo, lebo sa navigátori spoliehali na dobrú viditeľnosť; takýto postup by vraj zvolil na jeho mieste každý. Kapitán sa navyše väčšinu svojho času zdržiaval priamo na veliteľskom mostíku, a nachádzal sa tam aj pred polnocou, keď loď narazila do ľadovca.

Jedným z častých argumentov, prečo sa parník tak ľahko potopil, je tvrdenie, že ho skonštruovali z lacných súčiastok. Podľa Maltina bol však opäť pravdou pravý opak. „Nepotopil by sa, ani keby sa rozlomil na tri časti, ustál by zaplavenie až štyroch komôr. Bohužiaľ, loď nebola pripravená na zásah z pravoboku, čo spôsobilo, že voda sa dostala až do piatich komôr. Tá piata už bola veľa,“ objasnil expert.

Ako demonštráciu konštrukčnej kvality lode použil potopenie lodi Costa Concordia v roku 2012. Výletná loď totiž išla ku dnu oveľa rýchlejšie než Titanic, ktorému to trvalo 2,5 hodiny. „Svojím spôsobom bol Titanic bezpečnejší než mnohé moderné plavidlá,“ dodáva Maltin.

Podľa Maltina je pravda, že vo velíne sa nenachádzal ďalekohľad, no námorníci by ho vraj aj tak nevyužili. Väčšiu šancu včas identifikovať hrozbu by vraj aj tak mali voľným okom. „Ďalekohľad je dobrý len v prípade, že ste už niečo objavili a chcete si to lepšie prezrieť,“ tvrdí historik. Problémom vraj jednoducho bolo, že loď sa nedokázala prekážke dostatočne rýchlo uhnúť.

Film z roku 1997 s Kate Winslet a Leonardom DiCapriom pomerne dramaticky vyobrazil posledné momenty panenskej plavby Titanicu. Maltin však opäť upozorňuje na nezrovnalosti a podotýka, že „takto sa v skutočnosti Titanic nepotopil.“

Keďže dieru spravil ľadovec na pravej prednej časti lode, práve predok išiel ku dnu ako prvý. Väčšina cestujúcich sa preto presunula do zadnej časti, ktorá klesala len veľmi, veľmi pomaly. „V istom bode si dokonca ľudia mysleli, že budú v poriadku,“ uviedol expert. Bohužiaľ, predná časť, ktorú voda ťahala ku dnu, zdvihla zadok nad vodu a tá časť lode sa následne odlomila a spadla nazad. Klesajúca predná časť však zjavne nebola odlomená úplne a ťahala dole aj druhú polovicu, čo na nej spôsobilo veľké škody.

Zatiaľ čo vo filme sa ľudia držali ako kliešte zábradlia, zatiaľ čo plavidlo rýchlo klesalo pod hladinu, v skutočnosti sa Titanic potápal len veľmi, veľmi pomaly a vôbec nie tak dramaticky. Ľudia z neho jednoducho odplávali.

Jedna z najdramatickejších scén z veľkofilmu Titanic bola nepochybná tá, keď sa cestujúci z „nižšej“ tretej triedy ocitli počas potápania uväznení v podpalubí Titanicu, kde ich držala samotná posádka. V skutočnosti vraj bola situácia opačná; kovové brány, ktoré oddeľovali prvú, druhú a tretiu triedu, sa otvorili v momente, keď bola vyhlásená pohotovosť (cca 40 minút po náraze).

To, že sa železné brány vôbec na lodi nachádzali, vraj bolo zákonnou normou americkej vlády, podľa ktorej musela mať každá loď takto oddelené paluby v prípade, že by sa začali šíriť infekčné nemoci. Titanic plával z britské Southhamptonu do amerického New Yorku.

Hovorí sa, že Titanic mal len 20 člnov, ktoré mohli zachrániť asi 1000 ľudí, teda necelú polovicu z 2208 osôb na palube. Logicky by teda loď potrebovala vyše 40 člnov, aby sa mohli zachrániť všetci. Lenže pravda je podľa Maltina trochu iná a v skutočnosti by Titanic potreboval až 80 člnov, čo bolo mimoriadne nepraktické.

Na vine je skutočnosť, že väčšina lodí sa pri potápaní nakloní na jednu alebo na druhú stranu, čo znemožní použiť záchranné člny na danej strane. Aby teda konštruktéri dosiahli úplnú bezpečnosť, museli by na Titanic dostať raz toľko člnov ako bolo potrebné. Namiesto toho sa rozhodli radšej loď kvalitne postaviť tak, aby sa nepotopila aj v prípade značného zatopenia.

Tu Maltin uvádza jednoduchý protiargument: rovnaké kormidlo mala aj sesterská loď Titanicu Olympic, ktorá sa plavila moriami až do roku 1935. Jej kapitán pritom v pamätiach uviedol, že to bola jedna z najlepšie ovládateľných lodí, aké kedy kormidloval.