Malachiášovo proroctvo z TAJNÉHO vatikánskeho archívu: Bol František posledný pápež?

A práve záver rukopisu budí u veriacich a cirkevných hodnostárov hrôzu. „Počas posledného prenasledovania Svätej rímskej cirkvi bude vládnuť Peter Rímsky, ktorý povedie svoje stádo uprostred mnohých strastí, po ktorých bude zničené mesto na siedmich pahorkoch (teda Rím) a strašný sudca bude súdiť ľudstvo."

Pochybovači tvrdia, že ide len a len o ďalšiu apokalyptickú špekuláciu. Zástancovia proroctva ale vravia, že niektoré predpovede Malachiášovi skutočne vyšli. Napríklad zmienka o svätom otcovi Jánovi Pavlovi II. (1978–2005). Prorok poľského rodáka označil ako „De labore Solis“ („Námaha Slnka“). Dôkazom je podľa nadšených bádateľov fakt, že sa narodil počas solárneho zatmenia a tento úkaz sprevádzal aj deň jeho poslednej rozlúčky.

Niektorí skeptici tvrdia, že ide o podvrh zo 16. storočia. Proroctvá sú do doby svojho objavenia presné, ale v ďalších storočiach sú čím ďalej všeobecnejšie. Zaujímavý je ale prípad predchádzajúceho pápeža Benedikta XVI. Ten je podľa proroctva „výhonkom olivy“. Podľa zástancov spisu majú práve benediktíni, podľa ktorých pápež zvolil svoje meno, v znaku aj olivu. Po Josephovi Ratzingerovi sa mal stať pápežom spomínaný Peter, je ním však František.

Katolícka cirkev pripúšťa, že niektoré pasáže môžu dávať zmysel, ale zároveň dodáva, že oveľa viac ich bolo mylných. Skeptici tiež pripomínajú, že Malachiáš síce naozaj žil, v písomnej podobe sa ale jeho údajné svedectvo objavilo až o päťsto rokov neskôr.

Katolícka cirkev ho síce uznáva, ale muselo prejsť viac ako 400 rokov, aby sa jeho meno opäť spájalo s prorockým nadaním. V roku 1590 rozširoval benediktínsky mních Arnol Wion správu, že v kláštornej knižnici v Mantove, kde bol opátom, našiel rukopis so 113 citátmi, ktoré opisujú pápežov od roku 1139. Práve v tomto roku mal sv. Malachiáš spísať proroctvá vzťahujúce sa až na tretie tisícročie. Vtedy by mal Kristus prísť druhý raz na Zem a zároveň by mala skončiť aj vláda katolíckej cirkvi. Arnold Wion citáty zozbieral a o 5 rokov neskôr ich zahrnul do knihy Lignum Vitae.