Reklama

USA odsúdili rozpustenie desiatok opozičných strán v Mjanmarsku

JB 9 Bangkok - Mjanmarčania žijúci v Thajsku držia portrét bývalej mjanmarskej líderky Aun Schan Su Ťij počas protestu pri príležitosti druhého výročia prevratu v Mjanmarsku pred mjanmarským veľvyslanectvom v Bangkoku 1. februára 2023.    Armáda prevzala moc v Mjanmarsku vo februári 2021, keď zvrhla demokraticky zvolenú vládu laureátky Nobelovej ceny za mier Aun Schan Su Ťij a vyhlásila výnimočný stav. FOTO TASR/AP  

Myanmar nationals living in Thailand hold a picture of former Myanmar leader A

Zdroj: Sakchai Lalit

Reklama

Armáda prevzala moc v Mjanmarsku vo februári 2021, keď zvrhla demokraticky zvolenú vládu laureátky Nobelovej ceny za mier Su Ťij a vyhlásila výnimočný stav.

Spojené štáty odsúdili rozhodnutie mjanmarskej vojenskej vlády, ktorá v stredu rozpustila desiatky opozičných strán vrátane strany zosadenej líderky Aun Schan Su Ťij. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Rozpustenie 40 strán bolo nariadené v oficiálnom oznámení volebnej komisie uverejnenom v štátom kontrolovaných médiách. Patrí medzi ne aj Národná liga za demokraciu (NLD), vedená Su Ťij.

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    VIDEO: Cvičila pred kamerou, nevšimla si, že za jej chrbtom práve prebieha vojenský prevrat
    Zdroj: YouTube

    Hovorca ministerstva zahraničných vecí USA Vedant Patel uviedol, že akékoľvek voľby bez účasti všetkých zainteresovaných strán v Mjanmarsku "nemožno považovať za slobodné ani spravodlivé". Zároveň varoval, že tento krok pravdepodobne prinesie väčšiu nestabilitu.

    Strana NLD už predtým oznámila, že sa do volieb nezaregistruje a vojenskou vládou sľubované hlasovanie označila za podvod.

    Armáda prevzala moc v Mjanmarsku vo februári 2021, keď zvrhla demokraticky zvolenú vládu laureátky Nobelovej ceny za mier Su Ťij a vyhlásila výnimočný stav.

    Vyvolalo to masívny odpor verejnosti. Po potlačení pokojných demonštrácií sa mnohí odporcovia vojenskej vlády chopili zbraní a veľké časti krajiny sa odvtedy zmietajú v ozbrojenom konflikte.

    Sedemdesiatosemročná Su Ťij si odpykáva trest odňatia slobody v celkovej dĺžke 33 rokov po sérii politicky motivovaných trestných stíhaní. Jej stúpenci tvrdia, že obvinenia boli vymyslené, aby jej zabránili pôsobiť v politike.