TOP 12 najhorších spôsobov, akými môže človek zomrieť: Jeden vás môže postihnúť aj v bytovke!

Rozmýšľali ste niekedy nad tým, ktoré sú najbrutálnejšie spôsoby, akými môže človek zomrieť? Je to choroba, utopenie alebo upálenie zaživa? Portál Grunge sa pozrel na tie najhoršie, ktoré by sme nepriali ani najhoršiemu nepriateľovi.

Čo je desivejšie ako smrť? Byť nesprávne vyhlásený za mŕtveho... a potom sa zobudiť uväznený v rakve dva metre pod zemou. Podľa magazínu Popular Science sa doba, počas ktorej môže človek prežiť pochovaný zaživa, pohybuje od jeden a pol dňa až po úbohých 10 minút, v závislosti od schopnosti zadržať dych alebo veľkosti tela.

Ak by ste sa pokúsili vyhrabať von, náhly príval hliny a zeminy by vás rozdrvil a udusil.

Radiácia nebolí, nesmrdí, nedáva o sebe vedieť, ale zabíja s istotou. Dávka 500 milisievertov vám môže spôsobiť nevoľnosť a 700 milisievertov môže spôsobiť vypadávanie vlasov, a to aj po mesiaci. Dávka tisíc milisievertov spôsobuje krvácanie a hnačku  a zároveň zvýši riziko rakoviny.

Ak dostanete štyritisíc milisievertov, budete pomaly umierať a do dvoch mesiacov zomriete. Žiarenie so silou desaťtisíc milisievertov vám dokáže zničiť črevá a skoncovať s vami za týždeň. 20-tisíc vás môže zabiť do pár hodín.

Ľudia si zvykli žiť na súši. Bohužiaľ, vo vzduchu alebo pod vodou sa nám nedarí tak dobre, čiastočne kvôli rozdielom v tlaku. Aby sme sa počas cestovania chránili, zostávame v uzavretých komorách s konštantným tlakom.

Keď sa však tlak náhle zmení v dôsledku prepichnutia alebo poškodenia, dochádza k nekontrolovanej dekompresii. Bez ohľadu na to, či letíte alebo sa potápate, je to škaredý a otrasný spôsob, akým môže človek zomrieť.

Zaujímalo vás niekedy, čo sa nachádza na dne Mariánskej priekopy? Vzhľadom na to, že viac ľudí sa prešlo po Mesiaci ako preskúmalo najhlbšiu oceánsku priekopu na Zemi, nie je veľa ľudí, ktorí by vedeli odpovedať na základe priamych skúseností.

Nepripravených a bez ochrany by vás tam zabila dekompresia, ale to, čo by vás čakalo na dne, je ešte hrozivejšie. Zoznámte sa s červom Osedax, nazývaným aj "zombie červ". Tieto záhadné bezstavovce vylučujú zo svojej kože kyseliny, ktoré rozkladajú kosti, čo umožňuje baktériám žijúcim v červoch konzumovať živiny vo vnútri kostí veľrýb a iných mŕtvol. A keďže nie sú veľmi vyberaví jedáci, pravdepodobne by neodmietli ani nejaký ten ľudský predkrm.

Takmer určite by ste zomreli pri dopade, a to tým najhorším možným spôsobom. Gravitácia tu však nie je jediným problémom. Rovnako ľahko vás môžu zabiť všetky súčiastky a úlomky uvoľnené vo výťahu. A navyše sa vo vás počas pádu pravdepodobne budú presúvať vnútorné orgány.

Našťastie, vďaka dnešným bezpečným výťahov je veľmi nepravdepodobné, že sa ocitnete v tejto hroznej situácii.

Úmrtia priamo súvisiace so sopkami budú vždy veľmi nepríjemné. Na to, aby ste si to overili, nemusíte byť ani v dosahu jednej z nich. Stačí si prečítať príbeh o tom, ako nespútané besnenie Vezuvu zničilo staroveké mesto Pompeje.

Mimoriadne nebezpečná látka, ktorú vynašli nacisti počas druhej svetovej vojny. Ich pôvodným cieľom bolo vyrobiť niekoľko ton mesačne a vyzbrojiť ňou svojich vojakov. Ale každý, kto zistil, aká je účinná, dal od nej okamžite ruky preč.

Bola určená na ničenie nepriateľských bunkrov a všetkého živého, čo sa v nich nachádzalo. Stačí jej trochu a všetko, s čím príde do kontaktu, zhorí. Dokonca aj nehorľavé materiály sa pri extrémnych teplotách roztopia.

Keď ľudia počujú o popáleninách, napadnú im buď popáleniny prvého, druhého alebo tretieho stupňa. Tieto tri typy postihujú pokožku, pričom popáleniny tretieho stupňa ničia dokonca aj vlasové folikuly a receptory bolesti.

Avšak, toto je len polovica stupnice. Popáleniny štvrtého, piateho a šiesteho stupňa spôsobujú vážne poškodenie tuku, svalov a kostí obete.

Najznámejšou obeťou ukrižovania v dejinách je bezpochyby Ježiš Kristus. Dokonca aj nekresťania vedia, že táto náboženská postava zomrela prostredníctvom tejto starobylej formy trestu.

Najmenším problémom sú obrovské klince, ktoré sa zatĺkajú do zápästí a nôh. Ale keď je kríž vzpriamený, obeť by musela niesť svoju váhu na ohnutých nohách. Nakoniec by zvíťazila gravitácia, ktorá by obeti vykĺbila ramená a vytiahla ich z jamiek.

V tomto momente by musel všetku ťažkú prácu vykonávať hrudník obete. A ak by ju nedusilo dusenie v dôsledku "večného stavu vdychovania", zlyhanie viacerých orgánov by s radosťou dokončilo svoju prácu.

Smrtiaca injekcia, metóda, pri ktorej sa používajú lieky, ktoré majú obeť uspať, paralyzovať a spôsobiť jej zástavu srdca. Žiaľ, výskumníci, ktorí skúmali pitevné správy, našli dôkazy o tom, že viac ako 75 % väzňov malo pľúcny edém (tekutina v pľúcach) a pri poprave "lapali po vzduchu". Inými slovami, prvá injekcia nie vždy zabrala a väzni zomierali pomalou, trýznivou smrťou.

Cesta od dehydratácia až k smrti sa rozdeľuje do štyroch fáz. Začína sa smädom. Bez doplnenia tekutín začnú telesné systémy zlyhávať, pretože klesá objem krvi. Keď sa človek prestane potiť, začne sa prehrievať. To je druhá fáza, v ktorej osoba začne strácať vedomie a jej pokožka vyschne.

V treťom štádiu nastúpi zlyhanie obličiek a pečene, ktoré vážne poškodia orgány a zvnútra otrávia človeka, čo spôsobí smrť. Zdravý dospelý človek môže pri minimálnom príjme vody vydržať až týždeň. To však nie je dôvod pokúšať osud.

Popravy, kde musíte odťať obeti hlavu, neprebiehajú vždy hladko, čo vedie k hrozivo nepríjemným situáciám pre kata aj obeť. Dekapitácia čepeľovými zbraňami si občas vyžadovala opakované údery, čo predlžovalo agóniu obete.

To viedlo k vývoju gilotíny, mechanizmu navrhnutého na rýchle odrezanie hlavy. Existujú však dosť znepokojujúce dôkazy o tom, že mozog môže po dekapitácii ešte chvíľu žiť. Vedomie môže dokonca pretrvávať až štyri sekundy.