Nedala bojovníkom najesť, tak ju dobili na smrť a hodili granát: TOTO je prístup Talibanu k...
19. 8. 2021, 14:00 (aktualizované: 1. 6. 2024, 6:41)
Po ovládnutí Afganistanu Talibanom prichádzajú nové a oprávnené obavy afganských žien o svoje práva aj životy. Napriek tomu, že Taliban oznámil úmysel zapojiť do politických záležitostí aj ženy a dokonca zrušil povinnosť nosenia celotelového odevu burky, ktorá zakrýva aj hlavu a tvár, nežnejšie pohlavie sa predsa len bojí trestov a nariadení súvisiacich s náboženským právom šaría, ktoré vrhá ich životy a práva do dávnej minulosti.
Zdroj: wikimedia, twitter, youtube
Zdroj: wikimedia, twitter, youtube
Zdroj: wikimedia, twitter, youtube
Galéria k článku

Zdroj: Twitter
Viac FOTO nájdete TU!
Vo svete sa znovu s obavami začína hovoriť o islamskom náboženskom práve šaría. Systém tohto práva pochádza z 9. storočia a vychádza predovšetkým z Koránu a učenia proroka Mohameda. A hoc je jeho právne učenie veľmi rozsiahle, jeho najhoršou súčasťou je takzvaná rodinná právna časť, ktorá v minulosti mimo iného upierala ženám nárok na vzdelanie, prikazovala absolútne podriadenie sa mužom, zahaľovanie hlavy a tváre, no predovšetkým strašila hrôzostrašnými trestmi za porušenie tohto náboženského práva.
Práve tieto tresty a dehonestáciu žien začali islamskí radikáli presadzovať ako zákon, ktorým sa treba riadiť. Právo šaría je však skutočne náboženským právom, a tak by sa malo podobne ako kázania iných ideológií týkať len veriacich a nemalo by byť povyšované nad ľudské práva a slobody, ktoré občanom zabezpečujú štátne zákony. Šaría presne stanovuje, ako sa majú veriaci správať a dokáže obsiahnuť prakticky všetky stránky bežného života - od politiky cez obchod až po rodinu, sexualitu či osobnú hygienu.
Anketa
Myslíte si, že sa do Afganistanu vráti uplatnenie práva šaría?
Výklady práva šaría sa však líšia v závislosti od krajiny. V niektorých sú benevolentné, v iných zas extrémne radikálne. Práve pri radikálnom poňatí práva šaría, ktoré ešte pred 20 rokmi presadzoval aj Taliban v Afganistane, nesmeli ženy vychádzať z domu bez sprievodu manžela, brata alebo otca. Na ulici museli chodiť len prísne zahalené, nemali právo na vzdelanie a porušenie práva bolo prísne a nemilosrdne trestané.
Článok pokračuje na ďalšej strane.
Kruté tresty
Trestný zákon pri náboženskom práve šaría je kapitola sama o sebe. Výrok "kto je bez viny, nech hodí kameňom" nabral v tomto smere doslovnú formu trestu. Žena pristihnutá pri manželskej nevere môže byť totiž doslova ukameňovaná, a to pred očami celej svojej rodiny vrátane malých detí. V mnohých prípadoch pri ukameňovaní zahrabali ženu do zeme tak, aby jej trčali len hlava a plecia a nemohla sa tak brániť. Následne do nej "publikum" hádzalo kamene. Rany z kameňov, vyčerpanie a krvácanie viedli k istej smrti.
Zdroj: youtube/wikipedia
Ilustračné foto: Ukameňovanie
Právo šaría však netrestá len neverné ženy. Tvrdé tresty sú napríklad aj za krádež, kde hriešnikovi hrozí odseknutie rúk či iných častí tela, a dokonca aj za požitie alkoholu, za ktoré neboráka zbičujú do krvi. Právo šaría je strašiakom hlavne pre mladé ženy, ktorým ženícha vyberá rodina. V jeho zákone je totiž povolené aj manželské znásilňovanie, ktoré prezident Karzaj podpísal a povolil aj po odchode Talibanu z Afganistanu.
Si chudobná? Tu máš granát
Desivý príbeh svojej matky († 45) opísala jej 25-ročná dcéra pre spravodajskú stanicu BBC. Napriek tomu, že talibanskí bojovníci majú po novom zakázané vtrhnúť do domov civilistov a rabovať, príkazy zjavne nerešpektujú všetci. Potvrdzuje to aj príbeh chudobnej Naje, matky štyroch detí, po ktorej chceli bojovníci jedlo. Tá im však nemala čo dať, keďže sama mala problém uživiť a nakŕmiť svoje deti. Podľa slov jej dcéry, ktorá sa s príbehom zverila britskej stanici, bola odpoveďou na jej odmietnutie krutá smrť.
Extrémisti jej posledné tri dni chodili búchať na dvere a žiadať o jedlo pre 15 bojovníkov. Keď sa skupina talibanských bojovníkov vydala zaklopať štvrtýkrát, žene neostávalo nič iné ako znovu odmietnuť. "Som chudobná, ako by som vám mohla uvariť?" Na jej odpoveď prišla drsná reakcia. Muži vtrhli do domu a ženu mlátili svojimi zbraňami hlava-nehlava. Jej dcéra Manizha (25) kričala o pomoc a prosila bojovníkov, aby prestali. "Na krátku chvíľu sa zarazili, ale potom do vedľajšej miestnosti hodili granát a utiekli," uviedla dievčina. Jej matka krátko nato podľahla zraneniam spôsobeným tvrdou bitkou. Taliban vraždu Naje popiera, udalosť však potvrdili susedia a očití svedkovia.