FOTO Pred TORNÁDOM meteorológovia nevarujú, o supercelách však vedeli: Mohli ľudí varovať?

Následky búrok a tornád na južnej Morave a v obci Stebno na severozápade Čiech odstraňovali aj počas uplynulého víkendu. V najviac zasiahnutých obciach na južnej Morave, Břeclavsku a Hodonínsku, prišlo o strechu nad hlavou tisíce ľudí. Do nedele statici odsúdili na zbúranie už najmenej 369 domov. Tisíce ďalších ľudí ostali bez elektrického prúdu a v niekoľkých obciach počas víkendu prehľadávali záchranné zložky trosky. Na pomoc zasiahnutým ľuďom vytvorili zbierky pomoci, v ktorých sa podľa českého denníka Blesk podarilo vyzbierať stovky miliónov, ďalšie peniaze sľúbili firmy, mestá i kraje. Ľudia, ktorí však prišli o domovy aj svojich blízkych, sa pýtajú, či sa pred silnými búrkami a tornádom nedalo varovať včas.

Podľa meteorológa Petra Münstera z Českého hydrometeorologického ústavu nešlo tornádo predpovedať. Experti však tušili, že sa cez strednú Európu preženie niečo neobvyklé. Münster v rozhovore pre český Blesk uviedol, že tornádo sa predpovedať nedalo a tým sa pred jeho príchodom nedalo ani varovať ľudí. Podľa jeho slov sa však dá predpovedať vznik superciel, z ktorých tornáda vznikajú. Ich výskyt však neznamená aj automatické vytvorenie tornáda.

„Všeobecne veľmi silné búrky sme odhadovali, pretože celé to obdobie posledného týždňa sa odhadovali silné búrky. Väčšinou to bolo v Česku vo večerných častiach dní. Avšak táto posledná epizóda zo štvrtka na piatok už bola okolo poludnia. Začalo sa to v Čechách, nakoniec na Lounsko priniesla tiež tornádo. Avšak väčšina Čiech, Moravy a Sliezska bola už s predstihom upozorňovaná na nebezpečenstvo vzniku veľmi silných búrok. Otázkou je, čo si pod tým predstaviť," uviedol Münster pre Blesk na otázku, či predpokladali vznik takýchto superciel. Na vznik tornáda, ktoré zrovnalo južnú Moravu so zemou, však upozorniť nevedeli. „My na to neupozorňujeme, pretože je to tak časovo a priestorovo úzko zameraný jav, že nie je možné do každej búrky písať, že by mohlo vzniknúť tornádo. Hoci tá pravdepodobnosť nie je nulová skoro nikdy," dodal.

O možnosti vzniku superciel informovali lovci tornád. Tí však podľa slov meteorológa označili oblasť ich vzniku v rozmedzí celej strednej Európy. Vo štvrtok sa však územie vzniku superciel spresnilo na územie Českej republiky – hlavne Moravy, oblasť Rakúska a Slovenska. Pred silnými búrkami bola následne vydaná výstraha.

Úder tornáda na juhu Moravy si zo štvrtka na piatok vyžiadal celkovo šesť ľudských životov. Prírodný živel nebral ohľad na vek, pohlavie ani bohatstvo. Zatiaľ poslednou obeťou je len 2,5-ročné dievčatko.

Šesť mŕtvych, 83 hospitalizovaných, z toho 18 ťažko zranených a desiatky ľudí ošetrených ambulantne. Jednou z obetí je aj muž († 64) z Pánovho, ktorý sa v čase tornáda zdržiaval v hájovni. „Otec sa tu pritom veľa nadrel, renovoval ju, tak sa tešil na dôchodok, ako si to tu užije. Je to veľmi smutné. " Povedal Ondřej (42), syn zosnulého, pre český Blesk. Ďalšou obeťou ničivého tornáda bol vinár Ján z Moravskej Novej Vsi. Jedným z najtragickejších úmrtí je smrť 33-ročnej Martiny - rodenej Prešovčanky a dcéry gitaristu zo skupiny Mloci, ktorú spolu s jej nenarodeným bábätkom zabila pergola na terase. Medzi ďalšími dvoma obeťami bol aj len 21-ročný mladík, ktorého počas besnenia živlov trafila letiaca konštrukcia lampy. Zomrel po prevoze do brnianskej nemocnice. Ďalší bol muž z valašského Rožnova pod Radhoštěm, ktorý do zasiahnutého kraja prišiel za oddychom a relaxom. Namiesto dovolenky a odpočinku mu vzal nevyspytateľný živel to najcennejšie - život.

Zatiaľ poslednou obeťou je len 2,5-ročné dievčatko, ktoré zavalili sutiny domu zrúteného hodonínskom Pánove. "Potvrdzujem úmrtia dieťaťa v súvislosti s tornádom. Vzhľadom k veku obete nebudeme zverejňovať viac informácií, " povedala českému Blesku hovorkyňa Fakultnej nemocnice Brno Veronika Plachá. Dieťa previezli záchranári na brnenskú kliniku v kritickom stave. Podľa zdrojov Blesku nemalo dievčatko šancu zranenia prežiť. Skonala v piatok.

Záchranné zložky ešte počas víkendu prehľadávali trosky v najviac zasiahnutých obciach. Ďalšie obete ničivého tornáda však nateraz nehlásia. V Českej republike je zdokumentovaných približne jedno až päť tornád ročne. Tornádo, ktoré sa vo štvrtok prehnalo južnou Moravou, bolo najtragickejším v Európe od roku 2001.

Vojaci, policajti a hasiči stále pomáhajú vo všetkých štyroch tornádom najpostihnutejších juhomoravských obciach – Lužiciach, Mikulčiciach, Moravskej Novej Vsi i Hruškách – a všetci žiadajú dobrovoľníkov, aby zatiaľ do poničených lokalít nejazdili autami, napísala v noci na nedeľu webová stránka televíznej stanice Nova. Materiálnu pomoc zhromažďujú úrady v kultúrnom dome v meste Hodonín a v areáli niekdajšieho cukrovaru v Břeclavi.

"My by sme teraz bezprostredne potrebovali čistiace prostriedky, nejaké jedlo, potraviny; tá solidarita je obrovská. Na konci budúceho týždňa by sme radi rozbehli druhú vlnu dobrovoľníckej pomoci. To budú práce tesárske, sklenárske, to bude výmena okien, dverí, niekde sa budú stavať tie domy od začiatku," povedal pre TV Nova starosta Lužíc Tomáš Klásek.

Podľa mikulčickej starostky Marty Otáhalovej potrebuje jej postihnutá obec plachty na strechy, laty či fólie, pretože ľudia sa boja dažďa. Takisto je potrebné náradie, klince či fúriky.

"Namiesto potravín alebo pitia, ktorých je momentálne dosť, radšej eklektrocentrály, pretože prúd ešte dlho nepôjde," cituje starostku spravodajský server tn.nova.cz. Potrebu elektrocentrál – na každú stavbu jednu – podčiarkuje aj starosta Moravskej Novej Vsi Marek Košut.