To NAJ z českých volieb prezidenta: Babišov hnojomet, Pavlove fúziky a FOTO zo zákulisia štábov

Na jednej strane sa niet čomu čudovať, že stratil nervy - najprv totiž v počte hlasov vyhrával a nakoniec prehral až takpovediac v cieľovej rovinke, po zrátaní veľkých miest.

V plamennom prejave, ktorý české médiá označili za "Babišov hnojomet", následne označil českého generála za trénovaného komunistického rozviedkára, ktorý v roku 1968 vítal sovietske invazívne vojská. To, že mal vtedy Pavel len 7 rokov, už akosi Babišovi ušlo. "Stratil hlavu," okomentoval Pavel.

Andrej Babiš v prvom kole českých prezidentských volieb získal 34, 99 percent hlasov - len o niečo menej než Petr Pavel (35,4 percent). Hoci sa pred voľbami dušoval, že túto kampaň bude viesť inak než tie do parlamentu, po prehre sa neudržal a pojem "štvavá kampaň" povýšil na úplne novú úroveň.

Pavla napríklad prirovnal k Putinovi a české médiá v tejto súvislosti pripomínajú, že nielen Pavel, ale aj sám Babiš bol v minulosti členom komunistickej strany. "Putina nasadili v 80. rokoch ako agenta KGB v Berlíne. Na toto pripravovali aj pána Pavla, aby ho vysadili do tyla nepriateľa, kde mal získavať ľudí pre spoluprácu," neudržal sa len niekoľko minút po zrátaní posledných hlasov Babiš.

Jeho počínanie, samozrejme, zhodnotili nielen politici, ale aj politológovia. "Dva mesiace sa vyhýbal riziku, že si neudrží chladnú hlavu a začne hystericky vyvádzať. Stačila jedna tlačovka po prehranom prvom kole a máme ho tu v plnej kráse," poznamenal politológ Jiří Pehe. Expert na politický marketing Miloš Gregor dodal, že Babiš to na voličov "len hral" a Česko teraz čakajú dva týždne nechutnej kampane.

Zatiaľ čo Petra Pavla podporil po prvom kole napríklad premiér Petr Fiala či šéfka Poslaneckej snemovne Markéta Pekarová Adamová, za Babiša sa u Čechov prihovoril aktuálny prezident Miloš Zeman (78). Uviedol, že expremiér Andrej Babiš má jasnú výhodu v podobe politickej skúsenosti a armádny generál vo výslužbe Petr Pavel nevýhodu, pretože vojak podľa neho nemá byť prezidentom.

V drvivej väčšine civilizovaných krajín podľa neho nie je hlavou štátu vojak. "Ja som kedysi hovoril, že nie sme v Latinskej Amerike, aby hlavou nášho štátu bol vojak, ale to už neplatí, pretože ani v Latinskej Amerike už nie sú generáli prezidenti a boli nahradení civilnými osobami," povedal. Pavla tiež označil za vládneho kandidáta.

"Pôsobil na mňa ako vojak sympatickým dojmom, je pokojný, má pekné fúzy, čo nie je ironická poznámka... ale znovu opakujem - je odborník na armádu a podľa môjho názoru prezident potrebuje byť odborníkom na témy, ktoré, tak povediac, pália verejnosť a to sú v podstate socioekonomické témy," myslí si Zeman.

Výsledok prvého kola volieb bol veľmi tesný, pričom Pavel predbehol Babiša až tesne pred koncom prezidentského súboja po sčítaní hlasov z veľkých miest. Pavel napokon vyhral prvé kolo so ziskom 35,4 percenta hlasov a získal iba o 22.843 hlasov viac ako Babiš, ktorému odovzdalo hlas 34,99 percenta voličov. Danuše Nerudová (44) sa umiestnila na treťom mieste so ziskom 13,92 percenta hlasov.

Druhé kolo českých prezidentských volieb, v ktorom sa proti sebe postavia Pavel a Babiš, sa uskutoční 27. a 28. januára. Petra Pavla po prvom kole podporilo viacero neúspešných kandidátov vrátane Danuše Nerudovej (13,92 %), Pavla Fischera (6, 75 %), Marka Hilšera (2, 56 %) a Karla Diviša (1, 35%).

"Babiš je zlo, ktoré v tejto krajine musí dostať stopku," zhodnotila Nerudová, ktorá spolu s ním a Pavlom patrila ešte pred voľbami k trojici favoritov. Babiš jej na to odkázal, že "netuší prečo", keďže Česku venoval viac než 10 rokov svojho života.

Volebný neúspech Nerudová prisúdila nielen tomu, že Česko zrejme ešte nie je pripravené na prezidentku, ale najmä strachu zo zvolenia Babiša. Preto vraj Česi radšej hlasovali za generála Pavla.

O Petra Pavla v jeho volebnom štábe mali obrovský záujem nielen jeho predchádzajúci súperi a rodina - manželka Eva a syn Jan z prvého manželstva (druhý syn Petr žije v Nemecku), ale aj novinári. Najviac akreditovaných žurnalistov pochádzalo zo Slovenska, Rakúska, Nemecka a Poľska. Dokopy ich vraj bolo až 150.