Na umelej inteligencii dokážete ZAROBIŤ STÁTISÍCE! A vôbec k tomu nepotrebujete veľa!

Americká spoločnosť OpenAI koncom vlaňajšieho roka predstavila četovacieho robota ChatGPT. Pripojíte sa k nemu veľmi ľahko a bezplatne cez internet, stačí zadať váš e-mail a heslo. Dokáže s vami dokonca komunikovať v slovenčine. Na základe vašich otázok a doplňujúcich zadaní vie napísať školskú úlohu, skoncipovať právnickú zmluvu, vytvoriť novinový článok.

Po počiatočnom nadšení však prišli obavy. O mrazivom príbehu píše aj startitup.sk. Zdesenie vyvolal Belgičan, ženatý otec dvoch detí, ktorý mal spáchať samovraždu po rozhovore s umelou inteligenciou o ekologických problémoch, píše Daily Mail. Podľa vdovy začal byť manžel mimoriadne ekologický, keď našiel útočisko v chatbotovi AI menom Eliza v aplikácii Chai. Eliza ho údajne povzbudila, aby ukončil svoj život po tom, čo navrhol obetovať sa pre záchranu planéty, uvádza portál Euronews. „Bez rozhovorov s chatbotom by tu môj manžel stále bol,“ povedala vdova pre belgické spravodajstvo La Libre. „Eliza sa stala jeho dôverníčkou, bola ako droga,“ dodala vdova. Samozrejme, aj v tomto prípade platí, že človek musí mať kontrolu nad umelou inteligenciou, on musí mať navrch a rozhodovať.

Ľudia sa obávajú, že umelá inteligencia nás pripraví o prácu a – čo je ešte horšie – zneužije osobné dáta osôb, ale i tajné dáta inštitúcií a krajín.

Viac než tisíc osobností z technologickej oblasti preto žiada polročnú stopku pre vývoj umelej inteligencie, ktorá by bola na vyššej úrovni než ChatGPT. Pod výzvu sa podpísali napríklad miliardár Elon Musk, ktorý sám používa AI v autonómnych autách, spoluzakladateľ Applu Steve Wozniak či izraelský historik Yuval Noah Harari.

Podľa výzvy by mali odborníci najprv vytvoriť protokoly, ktoré by zabezpečili, aby systémy umelej inteligencie neboli nebezpečné pre ľudstvo. „Mali by sa vyvíjať len vtedy, keď si budeme istí, že ich účinky budú pozitívne a ich riziká budú zvládnuteľné,“ uviedol Future of Life Institute vo svojej výzve.

Zástancovia vývoja umelej inteligencie, ku ktorým patrí aj zakladateľ Microsoftu Bill Gates, vyzdvihujú najmä jej prínosy. „Jej rozvoj rozviaže ľuďom ruky, aby mohli robiť veci, ktoré softvér nikdy robiť nebude – učiť, starať sa o pacientov, pomáhať starším ľuďom, bojovať proti chudobe,“ vysvetľuje Gates.

Prišiel už aj prvý zákaz. Taliansko nariadilo americkej spoločnosti OpenAI, aby od 1. apríla znemožnila talianskym používateľom prístup k ChatGPT. Inak jej hrozí pokuta až 20 miliónov eur alebo 4 percentá z globálneho obratu. Talianskym úradom prekážajú nejasnosti v nakladaní s osobnými údajmi užívateľov ChatGPT. Informácie o nich mali uniknúť 20. marca. Európska policajná organizácia Europol varovala, že by zločinci mohli využiť  četovacie roboty k podvodom a kriminálnym aktivitám.

IT odborník a šéfredaktor magazínu Touch IT Ondrej Macko v relácii Rádia Expres Braňo Závodský Naživo povedal, že umelá inteligencia je taká zmena, ako keď sme začali používať internet. Podľa neho však americká firma prišla s ChatGPT minimálne o rok skôr, ako to bolo vhodné. „Ak by to spustila neskôr, výsledky jej robotického systému by boli správnejšie a hodnovernejšie, dnes je tam ešte dosť nepresností, môžu byť zavádzajúce,” vysvetlil.

Podľa Macka softvér umelej inteligencie vyvíjajú aj iné veľké firmy z IT oblasti, ale zatiaľ ho nezverejnili, takže verejnosť môže využívať iba produkt americkej OpenAI. Čiže existuje jediný zdroj, kde sa zhromažďujú informácie a odkiaľ ich môže umelá inteligencia čerpať. Preto vie tému spracovať len podľa toho, aké dáta sú na internete. ChatDPT je podľa Macka dopredu dobre natrénovaná inteligencia, ktorá zoberie všetko dostupné z internetu a vytvorí výsledok. Napíše novinový článok o vojne na Ukrajine, pripraví aj zmluvu na predaj bytu, ale pri tej už upozorní, že by to mal skontrolovať právnik. Ale ak sa jej opýtate, aké bude počasie, nevie. 

Výzva odborníkov na zastavenie vývoja AI a zákaz talianskych úradov upozorňujú na možnosť zneužitia osobných údajov a utajených dát. To priznal aj Ondrej Macko v relácii Rádia Expres. Tým, že sa pripojíme k ChatDPT, podpíšeme zmluvu, ktorá umelej inteligencii umožňuje využívať všetko, čo o nás vie a zistí. Pozná naše zamestnanie, názory, záľuby, vie, čo máme radi a čo neznášame, čo pred spaním čítame. To je možné využiť pri zadávaní reklám, aby sa k nám dostali tie, ktoré nás dokážu zaujať.

Ak sa však umelá inteligencia rozšíri a bude mať viac dát i používateľov, je tu nebezpečenstvo, že sa môže dostať aj k tajným dátam či k našim osobným údajom. „Americká firma, ktorá je za ChatDPT, nijako precízne nedodržiava podmienky GDPR, teda ochrany osobných údajov,” priznal Ondrej Macko. „Pri osobných údajoch by sa mala opýtať, či ich môže použiť, ale ona sa nepýta, vezme ich,” dodáva.

Napriek tomu si Ondrej Macko myslí, že o desať rokov bude umelá inteligencia samozrejmosťou. Rozhodujúci vraj bude vývoj v najbližších dvoch rokoch, ale to už budeme na ňu lepšie pripravení. Neobáva sa, že by nás samotná umelá inteligencia mohla zničiť. Je to softvér, ktorý vytvára človek a on rozhoduje, nakoľko bude jeho výtvor inteligentný. „Samotná umelá inteligencia nevie vytvoriť ďalšiu umelú inteligenciu… zatiaľ,” upozornil Ondrej Macko v Rádiu Expres. Už dnes má každé zariadenie umelú inteligenciu – či sú to domáce spotrebiče alebo počítače najvyššej triedy.

Ľudia sa obávajú, že pre umelú inteligenciu prídu o prácu. „Môže sa to dotknúť tých, ktorí vytvárajú niečo nehmotné – novinárov, lekárov, právnikov, politikov, hercov… Dielo vytvorí AI rýchlejšie a lacnejšie. Lenže kontrolná úloha človeka tam zatiaľ musí byť. Nezasiahne to napríklad robotníkov a remeselníkov. Vývoj je však neuveriteľne rýchly, o rok môže byť všetko inak,” povedal Ondrej Macko v relácii Braňo Závodský Naživo.

Zo správy americkej investičnej banky Goldman Sachs však vyplýva, že umelá inteligencia by mohla nahradiť človeka až na 300 miliónoch pracovných miest. V USA a v Európe by mohla pokryť až štvrtinu pracovných úloh. Lenže jej prítomnosť by naopak mohla viesť aj k tvorbe nových pracovných miest či rastu produktivity.

Umelá inteligencia nám môže pomôcť v mnohých odboroch - od zdravotníctva cez dopravu, logistiku až po energetiku a výrobu. Áno, niektoré pracovné miesta môžu kvôli nej zaniknúť, ale iné vzniknú.

Pretože robotický čet sa neustále vyvíja a firmy potrebujú ľudí na jeho vývoj. Spomínaný americký ChatGPT je založený na práci s textom, ale už vznikajú aj nové modely na prácu s videom, so zvukom, modely určené na optimalizáciu.

Takže ak naučíte četboty dobre komunikovať, ste boháč. Len čo firmy zistili veľký dosah umelej inteligencie, začali horúčkovito zháňať programátorov. Agentúra Bloomberg uvádza, že mnohé ani nepožadujú vzdelanie v oblasti informačných technológií či počítačového inžinierstva. Uchádzač na pozíciu tzv. pohotového programátora musí dobre používať reč a mal by mať aj základné znalosti v oblasti programovania. Firmy hľadajú ľudí, ktorí strávia celé dni komunikáciou s umelou inteligenciou, aby ju zlepšili a naučili četboty reagovať zrozumiteľnejšie a ľudskejšie. Zaplatia im za to kráľovsky. Portál Medium uvádza, že plat pohotového programátora sa začína na 160 -tisícoch eur ročne a môže dosiahnuť až 307 500 eur ročne.