Demonštrácie, ktoré sa cez víkend rozšírili do Šanghaja, Pekingu a mnohých ďalších miest po celej Číne, sa neskôr zmenili na verejný odpor proti prezidentovi Si Ťin-pchingovi. Protesty sú nevídaným a najsilnejším prejavom vzdoru ľudí, akým prezident čelil od svojho nástupu do úradu v roku 2012.

Mesto Čchung-čching na juhozápade Číny povolí úzke kontakty ľuďom s ochorením COVID-19, ak splnia určité podmienky, uviedol mestský predstaviteľ.

Mesto Kuang-čou, neďaleko Hongkongu, takisto oznámilo uvoľnenie obmedzení. Pri rekordných počtoch prípadov nákazy po celej Číne sa však zdá málo pravdepodobné, že by nastal veľký obrat v politike "nulovej tolerancie voči covidu", ktorá podľa prezidenta Si Ťin-pchinga zachraňuje životy a ktorú vyhlásil za jeden zo svojich politických úspechov.

Niektorí protestujúci a zahraniční odborníci na bezpečnosť sú presvedčení, že stredajšie úmrtie bývalého čínskeho prezidenta Ťiang Ce-mina vo veku 96 rokov sa môže stať novým popudom na zhromažďovanie nespokojných ľudí po troch ťažkých rokoch pandémie.

Ťiang Ce-min sa ujal moci v júni 1989 po tvrdom potlačení prodemokratických protestov, vyviedol svoju krajinu z izolácie a podporil protrhové ekonomické reformy, ktoré viedli k desaťročiu prudkého hospodárskeho rastu v Číne.

Počas jeho prezidentskej funkcie sa najľudnatejšia krajina vo veľkom rozsahu otvárala svetu. Jeho komunistická strana si však udržiavala pevnú kontrolu nad krajinou a potláčala disent.

Zamestnanec medicínskej spoločnosti, dvadsiatnik Ray Lei povedal, že Ťiang Ce-min je niekedy v pozitívnom zmysle prirovnávaný k Si Ťin-pchingovi – vyzdvihuje sa jeho šikovné pôsobenie na svetovej scéne a pomerne veľká otvorenosť Západu.

"Po smrti Ťiang Ce-mina máme tragický pocit z tohto čínskeho vedenia," uviedol Lei, ktorý sa zúčastnil v nedeľu na protestoch v Šanghaji. Odkaz Ťiang Ce-mina je teraz medzi protestujúcimi ľuďmi témou diskusií na sociálnej sieti Telegram.

Prečítajte si tiež:

Autori: TASR, dz