Svetu odvážne odhalil SKUTOČNÝ rozsah epidémie SARS: Zomrel čínsky lekár Ťiang Jen-jung!

Ťiang zomrel v sobotu v Pekingu na zápal pľúc, informovali ľudskoprávny aktivista Chu Ťia a noviny South China Morning Post. V Číne správy o Ťiangovej smrti i jeho meno scenzurovali, čo potvrdzuje, akou politicky citlivou postavou bol aj na sklonku svojho života.

Ťiang bol hlavným chirurgom v hlavnej 301. nemocnici Ľudovej oslobodzovacej armády v Pekingu, keď sa armáda prebojovala mestom, aby ukončila niekoľkotýždňové prodemokratické protesty študentov na Námestí nebeského pokoja, ktoré si vyžiadali stovky - možno tisíce - mŕtvych civilistov.

Keď v apríli 2003 čínska Komunistická strana potláčala správy o epidémii vysoko nákazlivého ťažkého akútneho respiračného syndrómu (SARS), Ťiang napísal 800-slovný list, v ktorom tvrdil, že prípadov SARS je omnoho viac, ako oficiálne hlási minister zdravotníctva. Odoslal ho štátnej vysielacej spoločnosti CCTV a hongkonskému, propekinskému Phoenix Channel, no oba ho odignorovali. List sa následne dostal do západných médií, ktoré ho celý publikovali spolu so správami o skutočnom rozsahu epidémie a snahách čínskych predstaviteľov utajiť to.

List, spolu so smrťou fínskeho zamestnanca Organizácie Spojených národov a vyhláseniami uznávaného lekára Čunga Nan-šana, prinútili vládu k zmene prístupu a viedli k rezignácii ministra zdravotníctva i pekinského starostu. Prísne opatrenia, ktoré zaviedli z večera do rána napokon pomohli obmedziť šírenie vírusu, ktorý sa už začal objavovať aj v zahraničí. Celkovo sa SARS-om nakazilo viac ako osemtisíc ľudí z 29 krajín a území a najmenej 774 zomrelo.

„Ťiang mal svedomie lekára, pre ktorého boli ľudia ako pacienti na prvom mieste. Tým listom zachránil množstvo ľudí bez toho, aby myslel na následky,“ povedal Chu pre agentúru The Associated Press (AP).

Čínske úrady sa neskôr snažili zabrániť médiám v kontakte s Ťiangom, ktorý odišiel do dôchodku s hodnosťou generálmajora. Žiadosť o rozhovor pre AP odmietol s tým, že nedokáže získať potrebné povolenie od ministerstva obrany.

Od roku 2004 mu spolu s manželkou opakovane nariadili domáce väzenie za to, že apelovali na komunistických vodcov, aby prehodnotili protesty z roku 1989, ktoré sú stále tabuizovanou témou. To pripomenulo i Ťiangove predchádzajúce skúsenosti, keď bol ako pravičiar prenasledovaný za vlády Maa Ce-tunga v 50., 60. a 70. rokoch.

V roku 2004 mu na Filipínach udelili cenu Ramona Magsaysaya za službu verejnosti, považovanú niektorými za ázijskú verziu Nobelovej ceny za mier. V zdôvodnení ocenenia ho chválili za to, že prelomil „čínsky zvyk mlčania a dostal na verejnosť pravdu o SARS“. Ťiangovi však zabránili vycestovať z krajiny a cenu tak za neho prevzala dcéra. O tri roky neskôr mu zas Newyorská akadémia vied udelila Heinz R. Pagels Human Rights of Scientists Award, no opäť mu zabránili vycestovať.

Ťiangove zážitky opätovne pripomenul čínsky prístup pri prvotnej epidémii COVID-19, ktorá sa objavila koncom roka 2019 v čínskom meste Wu-chan. Tamojšieho očného lekára Liho Wen-lianga vtedy zadržala polícia a vyhrážali sa mu pre údajné šírenie klebiet na sociálnych médiách po tom, ako sa pokúsil upozorniť na vírus „podobný SARS“. Jeho smrť zo 7. februára 2020 vyvolala hnev proti čínskej cenzúre. Sympatie a hnev, ktorý vyvolalo zaobchádzanie s Lim a ďalšími informátormi, prinútili vládu zmeniť kurz a vyhlásiť jeho a ďalších 13 ľudí za mučeníkov.

COVID-19 zabil na celom svete takmer sedem miliónov ľudí, vrátane odhadovaného asi 1,5 milióna v Číne, ktorej vláda čelí obvineniam z rozsiahleho podhodnocovania skutočných počtov obetí.