Štúdia v ľuďoch odhalila tisíce toxických látok pochádzajúcich z potravinárskych obalov
6. 10. 2024, 14:22

Zdroj: Shutterstock
To, čo sme tušili, je zrejme ešte horšie. Nová štúdia tvrdí, že do našich tiel sa dostávajú nielen mikroplasty, ale aj toxické chemikálie, ktoré prechádzajú z obalov do potravín.

Zdroj: Shutterestock

Zdroj: shutterstock

Zdroj: Shutterstock
Galéria k článku
Nová štúdia upozorňuje, že sa do našich tiel dostávajú tisíce chemikálií pochádzajúcich z jedálenských obalov, kuchynského zariadenia či potravinárskych prístrojov. Ide o látky, ktoré sú všeobecne schválené na použitie v potravinárskej oblasti.
Vedecký článok, zverejnený v druhej polovici septembra na portáli Nature, je odborne zrecenzovaný. Upozorňuje, že výskum odhalil až 3 601 chemikálii využívaných v potravinárstve zo zhruba 14-tisíc známych, ktoré sa dostali do tiel ľudských bytostí.
Chemikálie boli odhalené napríklad v ľudskej krvi, vo vlasoch či dokonca v materskom mlieku. Spomedzi týchto zlúčenín boli odhalené aj také, ktoré sú vysoko jedovaté. Viaceré látky sa spájajú so vznikom rakoviny, narúšaním hormónov či inými zdravotnými problémami.
Nielen obaly
Ako upozorňujú svetové médiá, medzi identifikovanými látkami sú i také, ktoré doteraz neboli dostatočne toxikologicky skúmané. Ide napríklad o umelé antioxidanty využívané ako konzervačné látky, či takzvané oligoméry používané na stabilizáciu atramentu v obaloch.
Autori štúdie upozorňujú, že tieto i ďalšie látky treba preskúmať omnoho dôslednejšie. „Máme oprávnené dôvody na obavy, keďže sme objavili silné dôkazy medzi niektorými nebezpečnými chemikáliami... a ich prechodom z obalov do jedla,“ tvrdí Birgit Geueková, podieľajúca sa na štúdii.
Výskum však podotýka, že ľudia prichádzajú denne do kontaktu s množstvom chemikálií aj v iných situáciách. Potravinárske obaly tak, s vysokou pravdepodobnosťou, nie sú jediným vinníkom na prechod týchto látok do jedla či priamo ľudí.
Najhoršie sú plasty
Vo všeobecnosti sú najhoršie plasty. Podľa vedcov ide o vysoko neregulovaný materiál, ktorý môže obsahovať tisíce rôznych chemikálii. Podobne na tom môže byť i silikón či obaly na kovových plechovkách.
Plastovú vrstvu môžu obsahovať aj niektoré papierové či kartónové výrobky a obaly. Prechod neblahých látok do jedla môžu spôsobiť rôzne vplyvy, ako napríklad vysoké teploty, obsah tuku či miera kyslosti. Ohrievať jedlo v plastovom či polysterénovom obale preto istotne neodporúčame.
Ľudia sa môžu lepšie chrániť napríklad tým, že budú kupovať a skladovať potraviny v skle, ktoré väčšinou obsahuje minimálne množstvo chemikálií. Prípadne, aby čo najskôr po nákupe presunuli potraviny z plastových obalov do sklenených. Tým sa zníži možnosť, že niektoré toxické látky prejdú do jedla.
Geuková však tvrdí, že skutočným riešením sú prísnejšie regulácie. Členské štáty Európskej únie majú v tejto oblasti všeobecne lepšie zákony, ako napríklad Spojené štáty americké. Napriek tomu je tu podľa spoluautorky štúdie „stále veľa miesta na zlepšenie“.