Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

Stena, ktorá mala chrániť neslobodu: Pred 55. rokmi začali stavať Berlínsky múr

Uprostred života mesta kus betónu.

Zdroj: profimedia

Reklama

Koniec 2. svetovej vojny v Berlíne situáciu nevyriešil. Víťazné veľmoci rozdelili mesto na štyri časti a zverili ich pod správu Sovietskeho zväzu, USA, Veľkej Británie a Francúzska. No potom vypukla ďalšia vojna - studená. Jedným z jej symbolov bol Berlínsky múr. Začali ho stavať presne pred 55. rokmi!

V máji 1952 štát NDR uzavrel hranice so západným Nemeckom a vláda chcela izolovať aj západný Berlín. Bol totiž otvorenou bránou pre emigrantov. Zo socialistického štátu tadiaľ od vzniku NDR v roku 1949 až do postavenia múru prešli na Západ 3,1 milióna občanov, najmä mladí ľudia.

V noci na 13. augusta 1961 o jednej hodine policajné oddiely NDR zablokovali Brandenburskú bránu, kde bol dovtedy hraničný priechod. A začali stavať 155 km dlhý múr. Zastávky metra, ktoré spájalo obe časti mesta, na východe zrušili a vstupy doň zamurovali, tak isto okná a brány domov na hranici.

Toto ste o symbole studenej vojny možno (ne)nevedeli

*Múr stál medzi západnou časťou Berlína, ktorú spravovali USA, Veľká Británia a Francúzsko, a sovietskou východnou časťou. Bol to dôsledok porážky Nemecka v 2. svetovej vojne.

*Celkovo meral 155 km, v rámci mesta bol 43 kilometrov dlhý.

*Kuriózna bola prevádzka západoberlínskeho metra. Trasa dvoch línií viedla cez územie NDR, kde zastávky kontrolovali pohraničníci.

* Múr padol vďaka omylu. Informáciu o plánovanom zjednodušení cestovných povolení zverejnil 9. novembra člen politbyra SED Günter Schabowski. „Podľa toho, čo viem, to platí okamžite,“ povedal. Nariadenie malo platiť až od nasledujúceho dňa.

* Tvorilo ho celkovo 45-tisíc blokov. Jeden vážil 2,7 tony a bol 3,6 metra vysoký. Pozdĺž celej hranice bolo 302 strážnych veží a 20 bunkrov.

* Podľa odhadov až 600 ľudí prišlo o život pri snahe prejsť cez múr.

* Pod najslávnejší útek sa podpísal 19-ročný vojak Conrad Schumann, ktorý preskočil zátarasu z ostnatého drôtu.

* V múzeu na Checkpoint Charlie sa nachádzajú kuriózne predmety, v ktorých sa ľudia snažili ujsť.

* Postavili ho 13. augusta 1961 zo sutín domov stojacich na hranici.

* Niektorí obyvatelia Západu preskakovanie na východnú stranu brali ako adrenalínový šport.

Keď sa Ulbrichta 15. júna 1961 na tlačovej konferencii západonemecká novinárka Annamarie Doherr spýtala, či v meste plánuje postaviť hranice, odpovedal: „Nikto nemá v úmysle stavať nejaký múr.“ Vedel však, že ak nepostavia múr, NDR sa vyľudní.

22. októbra 1961 strážnici NDR pri hraničnom priechode v centre Berlína chceli skontrolovať amerických diplomatov, hoci to nesmeli. Američania poslali na miesto desať tankov. Čoskoro dorazilo aj 33 sovietskych tankov a dve vojská na seba mierili celé dva dni. Tanky sa z hraníc napokon stiahli a nič podobné sa už neopakovalo.

John Fitzgerald Kennedy dal prednosť múru pred ďalšou vojnou.
FOTO: profimedia

Prezident Kennedy sa o múre vyjadril: „Nie je to veľmi pekné riešenie, ale tisíckrát lepšie ako vojna.“

Minimálne 136 ľudí zahynulo pri prekonávaní Berlínskeho múru, ktorý sa stal symbolom totalitného režimu NDR. Predseda štátnej rady Erich Honecker vyhlásil, že „múr bude stáť o päťdesiat, aj o sto rokov.“

Padol na jeseň roku 1989. Rozobrali ho obyvatelia, čiastočne holými rukami.

Vyberáme pre vás niečo PLUS