Rusko chystá návrh trvalej mierovej dohody: S Ukrajinou ale musia dokončiť tento krok

Rusko a Ukrajina v piatok v rámci prvej fázy dosiaľ najväčšej výmeny vojnových zajatcov prepustili po 390 ľudí. Obe strany sa počas minulotýždňových rokovaní v tureckom Istanbule dohodli na výmene „tisíc za tisíc“.

Kremeľ však nedal najavo, že by ustúpil od svojich pôvodných požiadaviek na ukončenie bojov, podľa ktorých by sa Ukrajina mala napríklad vzdať ambícií na vstup do NATO či odstúpiť Rusku územia, na ktoré si robí nárok.

Moskva v súčasnosti pripravuje „návrh dokumentu, ktorý načrtne podmienky na dosiahnutie udržateľnej, trvalej a komplexnej dohody o urovnaní", uviedol minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. "Hneď ako sa ukončí výmena vojnových zajatcov, budeme pripravení odovzdať ukrajinskej strane návrh dokumentu," dodal.

Americký prezident Donald Trump sa od svojho nástupu do funkcie snaží sprostredkovať ukončenie bojov na Ukrajine, no doposiaľ sa mu nepodarilo prinútiť Kremeľ k žiadnym väčším ústupkom, pripomína AFP.

Moskva medzitým odmietla tlak Európy na uzavretie úplného a bezpodmienečného prímeria na Ukrajine a pokračuje vo vyše trojročnej ofenzíve, ktorá si už vyžiadala desaťtisíce obetí.

Ukrajinský minister financií Serhij Marčenko v piatok navrhol, aby krajiny EÚ priamo financovali ukrajinskú armádu a Kyjevu tak pomohli aj naďalej odolávať ruskej invázii trvajúcej už vyše tri roky, píše TASR podľa agentúry DPA.

„Ukrajinská armáda dnes zabezpečuje ochranu nielen Ukrajiny, ale aj celej Európy,“ napísal Marčenko na platforme Telegram. Ďalej uviedol, že takéto potenciálne výdavky by tvorili len malú časť hospodárskeho výkonu EÚ, a navrhol tiež, aby sa započítavali do povinných príspevkov členských štátov NATO.

Ukrajinská armáda by podľa Marčenka mala byť financovaná zo zahraničia aj po dosiahnutí mierovej dohody s Ruskom. „Aj keď sa dosiahne trvalý mier, zásadné riziko pre európsku bezpečnosť zo strany Ruska zostáva,“ zdôraznil minister a dodal, že podpora Ukrajiny je preto investíciou do stability Európy.

Ukrajinský obranný rozpočet na rok 2025 predstavuje približne 25 miliárd eur. Poslanci tamojšieho parlamentu však upozorňujú, že skutočné výdavky budú v tomto roku oveľa vyššie. Viac ako polovicu rozpočtu už aj teraz tvoria príspevky so zahraničia vrátane Európskej únie, Nemecka a či iných štátov EÚ, približuje DPA.

Bývalý hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl a súčasný ukrajinský veľvyslanec v Británii Valerij Zalužnyj nepredpokladá, že by sa vojna skončila skoro. Ako povedal v piatok, Rusko má stále dostatok prostriedkov i vojakov, a preto bude naďalej útočiť.

Kyjev podľa Zalužného môže donútiť Rusko skončiť vojnu, len ak bude „zničený jeho zbrojný potenciál“. To je vzhľadom na nedostatok ukrajinských vojakov a „katastrofálnu ekonomickú situáciu“ podľa neho možné len s využitím špičkových vojenských technológií.

Zalužnyj dodal, že ekonomické bremeno musí byť pre Rusko a jeho spojencov už neúnosné. Okrem toho je podľa jeho slov potrebné vyvolať v Rusku aj občianske nepokoje a podkopať tamojší technologický a vedecký vývoj. To je podľa neho presne taktika, akú praktizuje Moskva.

Nemecko výrazne posilní svoju tankovú brigádu v Litve, keď do konca roka 2027 rozšíri túto jednotku z 500 na 5-tisíc vojakov. Bude to najväčšia nemecká tanková brigáda trvalo umiestnená v zahraničí od druhej svetovej vojny.

Ako referuje web united24media.com s odvolaním sa na Bloomberg, Nemecko chce týmto posilniť východné krídlo Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) a odradiť Rusko od akejkoľvek novej agresie.

Toto rozhodnutie je tiež súčasťou novej obrannej stratégie NATO po ruskej invázii na Ukrajinu a prichádza po mesiacoch tlaku zo strany Litvy, ktorá leží medzi ruskou exklávou Kaliningrad a Bieloruskom, spojencom Kremľa.

Už teraz sa v Litve nachádza približne 400 nemeckých vojakov, ktorí začali s výcvikom a cvičeniami, pričom tieto aktivity sa v najbližších mesiacoch zintenzívnia, uviedol hovorca nemeckého ministerstva obrany.