Robert Fico nie je jediný: Aj títo premiéri sa stali terčom desivých atentátov

Líákat Alí Chán († 56) – Bol prvým premiérom a kľúčovou osobou v boji za nezávislosť Pakistanu. Zavraždili ho v roku 1951 počas politického mítingu v Rawalpindi. Keď začal svoju reč, pristúpil k nemu afganský militant Said Akbar Babrak a dvakrát ho strelil do hrude. Chán zraneniam podľahol. Babraka zastrelili policajti krátko po streľbe, motívy atentátu tak zostávajú nejasné.

Indira Gándhíová († 66) – indická premiérka bola zavraždená v roku 1984 svojimi dvoma telesnými strážcami, ktorí boli sikhovia. Zastrelili ju v záhrade jej rezidenčného komplexu v Novom Dillí. Dôvodom atentátu bola operácia Modrá Hviezda vedená indickou armádou proti sikhským separatistom, ktorí obsadili Zlatý chrám v Amritsar. Za ďalších sedem rokov sa stal obeťou atentátu aj jej najstarší syn a nástupca vo funkcii indického premiéra Rádžív Gándhí († 46).

Olof Palme († 59) – švédsky premiér bol zavraždený v roku 1986 v centre Štokholmu. Často chodil bez ochranky, aj v osudný večer, keď sa s manželkou Lisbet vracali z kina. Ozbrojený muž ho strelil zblízka do chrbta. Druhá strela zranila manželku. Po prevoze do nemocnice zomrel, Lisbet prežila bez väčších zranení. Vražda zostala dlho nevyriešená. V júni 2020 švédska prokuratúra verejne vyhlásila, že pozná vraha a označila zaň Stiga Engströma, známeho ako „Skandia man“. Bol jedným zo svedkov atentátu. Vzhľadom na to, že Engström spáchal v roku 2000 samovraždu, prokuratúra zároveň oznámila, že vyšetrovanie Palmeho vraždy sa uzatvára.

Jicchak Rabin († 73) – izraelského premiéra zastrelili v roku 1995 počas mierovej manifestácie v Tel Avive. Jeho vrahom bol pravicový izraelský extrémista Jigar Amir, ktorý nesúhlasil s Rabinovým mierovým procesom s Palestínčanmi.

Zoran Djindjić († 50) – Srbský premiér čelil pokusu o atentát vo februári 2003, keď do jeho vozidla cestou na belehradské letisko skoro narazil nákladný automobil. Kolízii zabránil obratný manéver premiérovho vodiča. V marci 2003 ho pred sídlom vlády v Belehrade zastrelil ostreľovač Zvezdan Jovanović, člen špeciálnej jednotky srbských bezpečnostných síl známej ako „Červené barety“. Atentát bol súčasťou sprisahania zorganizovaného zločineckým syndikátom známym ako Zemunský klan, kotrý bol proti Djindjićovým reformám a jeho prozápadnej politike.

Bénazír Bhuttová († 54) – Dvojnásobná pakistanská premiérka bola zavraždená pri samovražednom bombovom útoku v roku 2007 počas predvolebného mítingu v Rawalpindi. Útočník na ňu vystrelil a následne sa odpálil v samovražednom útoku v blízkosti jej vozidla. Podľa vlády za útokom stála organizácia Al-Káida.  Z organizovania atentátu obvinili vplyvného vodcu pakistanského Talibanu Baitullaha Mehsuda.

Šinzó Abe († 67) – Bývalého japonského premiéra v roku 2022 zastrelili počas predvolebného prejavu. Atentátnik Tecuja Jamagami, bývalý člen japonských námorných síl, vystrelili podomácky vyrobenou zbraňou dvakrát odzadu. Útok bol veľmi prekvapivý vzhľadom na nízku mieru násilia a prísne zákony o zbraniach v Japonsku. Motív bol skôr osobný ako politický. Atentátnik uviedol, že „s ním nebol spokojný“. Neskôr vypovedal, že Abeho si ako terč útoku vybral pre napojenie premiéra na Cirkev zjednotenia. Voči nej cítil odpor pre dary, ktoré jej poskytla jeho matka a spôsobili rodinný bankrot. 

Margaret Thatcherová († 87) – V roku 1984 prežila útok IRA (Írska republikánska armáda), keď bomba vybuchla v hoteli v Brightone počas konferencie Konzervatívnej strany. Hoci nebola postrelená, útok bol atentátom namiereným proti nej.

Harold Wilson († 79) – hoci na britského premiéra neboli známe priame pokusy o atentát strelnou zbraňou, počas svojej kariéry čelil rôznym formám pokusov o atentát. Jeden z najznámejších pokusov bol v roku 1974, keď členovia skupiny Angry Brigade umiestnili bombu na jeho pracovisko. Pokus, našťastie, zlyhal a Wilson nebol zranený.