Revolučný liek pre pacientov s cukrovkou? Vedci objavili novinku, ktorá môže zmeniť životy

Tomu však môže byť čoskoro koniec. Ako uvádza britský denník DailyMail.co.uk, nová štúdia japonských výskumníkov odhalila, že jednorazová modifikácia génu môže pomôcť telu produkovať si vlastný „prirodzený Ozempic“. Po pokuse s úpravou génu v pečeni myší by sa tak mohla vytvoriť zásoba exenatidu, látky napodobňujúcej účinky prirodzeného hormónu GLP-1.

Už po jednej liečbe boli myši vo výskume schopné produkovať exenatid samostatne až šesť mesiacov. Myši s úpravou génu tiež jedli menej potravy, priberali menej na váhe a lepšie reagovali na inzulín, ktorý reguloval ich hladinu cukru v krvi. Neboli dokonca zaznamenané ani žiadne viditeľné vedľajšie účinky a v porovnaní s Ozempicom nezaznamenali problémy so žalúdkom, slepotou, či zlyhaním orgánov. Vedci sa tak domnievajú, že výskum by mohol byť prvý krok k tomu, aby sa lieky ako Ozempic, ktoré sa navyše musia užívať pravidelne, stali minulosťou.

Autori štúdie z Univerzity v Osake uviedli: „Táto štúdia naznačuje, že úprava genómu by sa mohla použiť na vytvorenie dlhodobých liečebných postupov pre komplexné ochorenia, čo by potenciálne znížilo potrebu častého užívania liekov.“ Alarmujúce prieskumy odhalili, že až jeden z ôsmich Američanov priznal, že aspoň raz užil hormón GLP-1. Miera obezity v USA pritom dosahuje vysokých 40 percent, čo predstavuje približne 100 miliónov ľudí v populácii. Mnoho z pacientov sa tiež sťažuje na oslabujúce vedľajšie účinky ako nevoľnosť, vracanie, zápcha, paralýza žalúdka, strata zraku a zubný kaz.

Ak pacienti užívať tieto lieky prestanú, následne bojujú s priberaním na váhe. Keiichiro Suzuki, hlavný autor štúdie a profesor na Univerzite v Osake, sa z nových zistení teší: „Výsledky boli veľmi vzrušujúce. Zistili sme, že tieto myši s upraveným genómom produkovali vysoké hladiny exenatidu, ktoré bolo možné zistiť v krvi niekoľko mesiacov po zavedení génu.“ Myši, ktoré dostávali túto liečbu, pribrali o 34 percent menej a zjedli o 29 percent menej potravy v porovnaní s kontrolnou skupinou, ktorá dostávala fyziologické roztoky. Myši mali tiež konzistentne nižšie hladiny cukru v krvi, čo môže oddialiť rozvoj cukrovky 2. typu.

Liečba viedla k vytvoreniu akéhosi „zásobníka“ exenatidu v pečeni, takže dochádzalo k jeho neustálemu prísunu do krvného obehu. Doktor Suzuki rovnako upozorňuje na fakt, že aktuálne liečivá je nutné pacientovi podávať týždenne, alebo dokonca denne. Nový liek by tak priniesol úľavu aj v samotnom procese liečby pacientov. Je však ešte nutné vykonať ďalšie štúdie, ktoré umožnia aplikovať liečbu cukrovky a iných ochorení ako alternatívu k liekom s GLP-1. „Dúfame, že náš návrh jednorazovej genetickej liečby sa dá aplikovať na mnohé ochorenia, ktoré nemajú presné genetické príčiny," dodáva na záver.