Revolucionár Kaddáfí

Syn kočovného beduína sa narodil v roku 1942 v púštnej oblasti Sirte. Vojenské vzdelanie získal v meste Benghází, ako aj v Grécku a vo Veľkej Británii. Údajne bol veľmi svedomitým študentom. Jeho politickým vzorom sa stal už počas mladosti egyptský štátnik Gamál Abdul Nasír, ktorý odsudzoval Západ.

V roku 1969 stál al-Kaddáfí na čele nekrvavej revolúcie, ktorá zvrhla kráľa Idrísa a nastolila republiku. Kráľ sa pritom počas revolúcie ani nenachádzal v krajine, čo Kaddáfí umne využil. O rok neskôr odstránil z Líbye americké a britské vojenské základne, v roku 1973 znárodnil všetky zahraničné ropné spoločnosti v krajine.

V rokoch 1976 a 1980 vydal svoju Zelenú knihu opisujúcu formu islamského socializmu. V tomto diele sa vyjadruje k politike, morálke či športu. V roku 1977 zaviedol Kaddáfí na základe myšlienok Zelenej knihy štátne zriadenie nazývané džamáhiríja – všeľudový štát, založený na islame a socialistických myšlienkach.

Vo svete sa stal známym ako nevypočítateľný líder, ktorého módne kreácie zvádzali k smiechu. Podľa archívov britskej tajnej služby sa dokonca liečil z bližšie nešpecifikovanej duševnej poruchy.

Hlboké stopy na jeho psychike vraj zanechala ťažká autonehoda na začiatku 70-tych rokov, pri ktorej videl umierať viacerých svojich spolupracovníkov. Existujú však aj mnohé podozrenia, že aktívne podporoval svetový terorizmus a nariadil aj útok na lietadlo nad škótskym Lockerbie. Istý čas spolupracoval so socialistickými štátmi vrátane Československa. Po rozpade východného bloku sa snažil o spoluprácu v rámci Afriky a arabského sveta. Jeho diktatúru v roku 1986 takmer ukončili Spojené štáty, keď bombardovali mestá Líbye. Medzi obeťami bolo aj niekoľko Kaddáfího detí a on sám takmer zomrel. V roku 2003 súhlasil, že sa vzdá zbraní hromadného ničenia, čo zlepšilo vzťahy s USA.

Jeho súkromnú ochranku tvoria ženy. Takzvaná Amaz onská garda ho sprevádza i na dôležitých zahraničných rokovaniach. Povráva sa, že má viacerých dvojníkov. Kaddáfí má podľa dostupných údajov desať detí, z toho dve adoptované. Kým sa pred svetom hral na dobrého vladára, podobne ako ostatní diktátori v arabskom svete si nahonobil „celkom slušný“ majetok. Jeho rodina vraj vlastní majetok v hodnote až 60 miliárd dolárov vrátane podielov v spoločnosti Tamoil, futbalovom klube Juventus či banke Unicredit.

Od revolučného roku 1969 požíva Kaddáfí titul „vodca revolúcie“. Je však aj naďalej faktickým vládcom krajiny. Po úspechu revolúcie bol až do roku 1977 Kaddáfí aj oficiálne predsedom Rady revolučného vedenia, v rokoch 1977 – 1979 bol generálnym tajomníkom Všeobecného ľudového kongresu. Mal teda aj oficiálnu funkciu v štáte. V rokoch 1970 – 1972 vykonával dokonca aj funkciu predsedu vlády. Desať rokov po revolúcii sa však vzdal všetkých oficialít a ostal „len“ „vodcom revolúcie“. Hoci je Kaddáfí i faktickým veliteľom armády, používa armádnu hodnosť plukovník. Vo štvrtkovom telefonickom prejave sa prirovnával k britskej kráľovnej Alžbete II. i thajskému kráľovi, ktorí obaja stoja na čele svojich krajín ešte dlhšie ako Kaddáfí. Akoby mu 41 rokov nestačilo.

Doteraz nakrátko držaná opozícia začína na internete zverejňovať prvé vtipy o vodcovi, ktorý bol doteraz nedotknuteľný. Na svetlo sveta sa tak dostala vtipná štúdia, ako sa stať správnym Muammarom.

Kúpte si čiapku v tvare torty.

Vyvarujte sa používania hrebeňa a nikdy si neumývajte vlasy.

Napíšte knihu a pomenujte podľa nejakej farby, napríklad ružová, biela alebo modrá (Kaddáfí napísal Zelenú knihu).

Za akýkoľvek okolností si nasaďte slnečné okuliare, hoci je aj noc. Buďte hrdí na svoj stan a postavte si ho kdekoľvek na svete. (Muammar Kaddáfí si na každú zahraničnú cestu bral stan, v ktorom prijímal návštevy. Dokonca ho mal aj v zime v Moskve, kde ho postavil priamo v Kremli).

Majte zmysel pre humor a osvojte si tieto hlášky.
- Žena má právo kandidovať, či už je žena, alebo muž.
- Drahý národ, keby som vám nedal elektrinu, pozeráte televíziu potme.
- Ja nie som diktátor a neprekáža mi Facebook. Ale zavriem každého, kto si tam zriadi konto.