Reportér Robert: Manželia zachraňovali dcérku

„Ideme do Kjóta,“ prezrádzajú manželia z mesta Iwaki, ktoré je od jadrovej elektrárne vo Fukušime vzdialené niečo vyše sto kilometrov. Do hlavného mesta ich priviezli známi, z Tokia už pokračujú šinkansenom – 32-ročný muž hojdá na rukách malé bábätko, dievčatko Ičiko. „O odchode rozhodla moja žena. Diskutovali sme o tom asi jeden a pol dňa, bol som naozaj zmätený z toho, čo sa deje. Zvažovali sme rôzne možnosti, po ďalších explóziách a úniku rádioaktivity sme už však nečakali a vydali sa na nádražie, aby sme tomu všetkému ušli. Je to pre našu dcéru najbezpečnejšie,“ vysvetľuje.

Obaja majú pochopiteľne najväčší strach o svoje prvé dieťa. „Mám mesačnú dcérku a nechcem, aby žila v rádioaktívnej oblasti. Bývame totiž príliš blízko elektrárne vo Fukušime,“ dodáva 30-ročná žena a tvár jej zalejú slzy. „Vzali sme len pár vecí, hlavne pre dcéru, oblečenie, mlieko, plienky. My sme si zbalili minimum, niečo na prezlečenie, samozrejme, peňaženku a doklady. Na nejaké šminky, rúž, náramok, na to som ani nepomyslela,“ hovorí mladá žena a jej manžel sa k nej pridáva. Nezabudla ani na pas, ktorý mi hneď ukazuje. Ako hovorí, pre každý prípad. Jej manžel však v tej chvíli zisťuje, že si ho nevzal. Nastane chvíľka ticha, potom obaja svorne hovoria, že proste odídu čo najďalej na juh, a objímu sa. Starosti majú aj o priateľov, ktorí v ohrozenej zóne zostali. Prioritou je teraz ich dcérka.

„Chceme jednu noc stráviť v hoteli, myslíme, že nebude problém zohnať ubytovanie. Potom sa rozhodneme, čo ďalej. Naši priatelia, ktorí žijú v Kjóte, nám určite pomôžu,“ pevne veria. Dúfajú proste v tradičnú japonskú pohostinnosť, napokon, o maximálnej ohľaduplnosti i vzájomnej pomoci dnes hovoril aj cisár Akihito.

Medzitým sa náš vlak už po druhý raz v krátkom čase zastavil, zhasli aj svetlá. Premávku na trati totiž prerušilo ďalšie zemetrasenie. Nakoniec do konečnej zastávky dorážame namiesto pred polnocou až okolo štvrtej ráno. Zamestnanci dráh nám ponúknu, že môžeme ešte dve hodiny počkať v súprave, pretože vonku je dosť chladno. Rodičia malej Ičiko to využívajú a volajú domov, aby sa dozvedeli posledné správy. Keď zistia, že došlo k ďalšiemu úniku rádioaktívneho prachu, zmenia plán a bežia si kúpiť lístok až na ostrov Kjúšu.